Jedným z hlavných motorov rastu je slovenský priemysel a na tomto fakte nič nezmenila ani globálna finančná a hospodárska kríza. Aktuálny Graf týždňa prináša pohľad na produkciu priemyslu v krajinách EÚ v porovnaní s predkrízovou úrovňou. V apríli tohto roka len v 7 krajinách (z 27) presiahla produkcia priemyslu predkrízovú úroveň. S výnimkou Írska sú to výlučne krajiny SVE, vrátane Slovenska. Najvýraznejšie (takmer o 20%) pritom priemysel prevýšil predkrízovú produkciu na Slovensku a v Poľsku. K predkrízovým úrovniam sa však produkcia priemyslu približuje aj vo väčšine krajín naviazaných na nemeckú ekonomiku (Česko, Holandsko, Rakúsko, Belgicko), ako aj v samotnom Nemecku. Naopak, na opačnej strane rebríčka nájdeme prevažne „problémové“ krajiny južnej Európy – Cyprus (silné prepojenie finančného sektora na Grécko), Grécko, Španielsko a Taliansko.
Slovenský priemysel síce v prvej fáze krízy (2H 2008 – 1H 2009) zaznamenal jeden z najväčších prepadov spomedzi všetkých krajín EÚ, pomerne rýchlo sa však zo šoku dokázal spamätať. Od roku 2008 si žezlo lídra rastu slovenského priemyslu postupne vymenili tri dôležité odvetvia slovenského priemyslu. V čase prepadu priemyslu v druhej polovici roku 2008 a úvode roka 2009 pomáhala tento prepad aspoň čiastočne tlmiť rastúca výroba spotrebnej elektroniky, ktorej rast vrcholil na jar roku 2010 (ťahaný aj „futbalovým“ dopytom). V závere roka 2009 postupne začali od spotrebnej elektroniky preberať žezlo strojári, ktorí ťahali slovenský priemysel až do polovice minulého roka. Vtedy sa už začali výraznejšie zobúdzať slovenské závody automobiliek, ktoré sú hlavným motorom rastu slovenského priemyslu v súčasnosti.
Rast týchto odvetví pomohol aspoň priblížiť sa predkrízovým úrovniam odvetviam na ne napojeným - hutníci a výrobcovia gumy a plastu. Naopak, nedarí sa odvetviam chémie – farmácia, rafinéria, ale aj samotný chemický priemysel (hoci v jeho prípade sa jedná najmä o významný prepad v apríli, ktorý môže mať jednorazový charakter). Z pohľadu rastu je zaujímavý vývoj v textilnom odvetví a výrobe nábytku. Aj napriek silnej ázijskej konkurencii a vysokej citlivosti odvetvia na cenu práce dokázali slovenské textilky, kožiari a obuvníci v posledných rokoch rásť. Ich súčasná produkcia je dokonca mierne vyššia ako pred krízou. Predpokladáme, že produkciu odvetvia ťahala nahor časť prepojená na automobilový priemysel a menšie výroby zamerané na sofistikovanejšiu alebo luxusnejšiu produkciu. Rovnako prekvapivý je aj úspech slovenských výrobcov nábytku, ktorí aj napriek spomaleniu trhu s nehnuteľnosťami (nielen u nás, ale prakticky v celej EÚ) dokázali svojou produkciou už dobehnúť predkrízové úrovne.
Akokoľvek, ťahúňmi slovenského priemyslu ostávajú stále najmä exportne orientované odvetia. Tie v posledných rokoch ťažili z vysokej produktivity práce. Slovenský priemysel dlhodobo zvyšoval produktivitu práce (aj vďaka prílevu zahraničného kapitálu), ktorá v súčasnosti patrí po zohľadnení nákladov práce medzi najvyššie v EÚ a prispieva tak k medzinárodnej konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. Otázny vplyv na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu v posledných rokoch môže mať zavedenie eura. Z krátkodobého pohľadu síce mohlo euro konkurencieschopnosť exportnej časti slovenského priemyslu oslabovať, keďže v porovnaní s okolitými krajinami si domáci producenti nemohli užívať slabšiu domácu menu. Aj to bol pravdepodobne jeden z dôvodov výraznejšieho prepadu produkcie v úvode krízy. Na druhej strane si slovenskí producenti môžu (voči euro krajinám, kde smeruje podstatná časť vývozu) užívať väčšiu stabilitu a prakticky nulové transakčné náklady. Nemožnosť krátkodobo zvýšiť konkurencieschopnosť cez oslabenie domácej meny navyše pravdepodobne zvýšila tlak na domácich producentov zvyšovať efektivitu nákladov (nielen mzdových), čo v strednodobom horizonte posilnilo ich medzinárodnú konkurencieschopnosť.