Aké páky má OECD pri presadzovaní svojich odporúčaní v jednotlivých krajinách?
OECD formuluje odporúčania, ktoré vychádzajú z osvedčenej praxe niektorých členských krajín. Tie sa môžu stať vodidlom, inšpiráciou pri nastavovaní regulácie v danej krajine. Konkrétne v Odporúčaniach OECD pre regulačnú politiku a vládnutie stojí, aby členské krajiny už v počiatočných fázach tvorby novej legislatívy zapojili aj hodnotenie dosahov regulácie. Zároveň, aby jasne definovali ciele a posúdili, či je regulácia vôbec potrebná, a zaoberali sa aj tým, ako ju nastaviť efektívne a účinne.
Ako by to mali robiť?
Inštitucionálne by tento prvok mal byť systémovou súčasťou činnosti Legislatívnej rady vlády. Novým trendom, ktorý presadzuje OECD, je vytváranie nezávislých kontrolných orgánov, ktoré dohliadajú na kvalitu hodnotenia dôsledkov zákonov. Okrem toho pravidelne publikujeme medzinárodné porovnania, z ktorých má každá krajina možnosť vidieť, ako je vnímané nastavenie jej regulačného rámca.
O aké porovnania ide?
Z hľadiska porovnania administratívnej záťaže podnikateľov má vedúce postavenie už pravidelná publikácia, resp. porovnanie Svetovej banky Doing Business. Aj OECD publikuje porovnanie, takzvaný Prehľad podnikania, v ktorom prichádza s 20 indikátormi so snahou hodnotiť kvalitu podnikateľského prostredia.
Čo z toho prehľadu vyplýva?
Konkrétne napríklad regulačný rámec pre naštartovanie podnikania je všeobecne priaznivejší v anglicky hovoriacom svete. Počet procedúr na spustenie podnikania je prakticky vo všetkých krajinách podobný, približne štyri až šesť procedúr, hoci v Grécku a Španielsku je ich až desať. V rámci krajín OECD existujú rozdiely v ukazovateli počtu dní potrebných na naštartovanie podnikania. Na porovnanie -- jeden alebo dva dni sú potrebné na Novom Zélande a v Austrálii, ale takmer 30 v Rakúsku a Španielsku.
Ako je na tom Slovensko?
Podľa spomínanej publikácie OECD, Slovensko sa napríklad v ukazovateli začatia podnikania nachádza v strede vyhodnotených krajín OECD. V rámci regiónu je podstatne lepšie Slovinsko, lepšie Maďarsko, horší ako my sú Poliaci, hodnotenie OECD v tomto ukazovateli uzatvára Česká republika.
Je v OECD nejaká krajina, ktorá by mohla byť pre Slovensko vzorom?
Práve porovnávacie analýzy OECD nám umožňujú obrátiť sa, inšpirovať sa, poradiť sa s krajinami, ktoré vychádzajú z porovnávaní lepšie ako Slovensko. Čo sa týka nastavenia podnikateľského prostredia, sú to prevažne už spomínané anglicky hovoriace krajiny. V tom práve vnímam komparatívnu výhodu OECD -- sedíme za jedným stolom a môžeme sa rozprávať, čo funguje a čo má aké slabé stránky.
Aká je podľa vás úroveň byrokracie na Slovensku?
Dovolím si skonštatovať, že čo sa týka vyhodnocovania dosahov legislatívnych krokov alebo miery byrokracie u nás, hodnotenia vo veľkej miere stoja zatiaľ prevažne na subjektívnych pocitoch, či už ich tvorcov alebo občanov a podnikateľov. Pokiaľ by sme mali k dispozícii empirické hodnotenia kvality a efektívnosti jednotlivých opatrení ovplyvňujúcich či už podnikateľské prostredie alebo celkový regulačný rámec, dovolili by ich adresnejšie a efektívnejšie nastavenie. A to myslím, samozrejme, opatrenia aj smerom k budovaniu elektronickej vlády.
Máte nejakú osobnú skúsenosť s administratívnymi nezmyslami?
Ako každý občan mám, čo je prirodzené. A čím rýchlejšie potrebujete niečo vybaviť, tým ich je viac. Cieľom by malo byť efektívne nastavovanie služieb pre všetkých občanov aj podnikateľov. Žijeme v informačnom veku, máme nástroje, ako prostredie efektívnejšie nastaviť. Je žiaduce ich využívať.