Keď bol Miroslav Tkáč mladý, aktívne športoval a rád víťazil. Vyskúšal si kolektívne športy, akým je hádzaná, basketbal alebo hod oštepom. Aj dnes rád vyhráva, najmä nad prírodou. Je vášnivým rybárom. Vyrastal pri Váhu, už ako malý chlapec rád chytal ryby. Na začiatku kapry, neskôr aj dravce. "Chytanie kaprov ma časom prestalo baviť. Je to len sedenie, čakanie na záber a mňa začalo zaujímať aktívnejšie rybárčenie. Kamaráti ma asi pred ôsmimi rokmi nahovorili na muškárenie a zostal som pri tom dodnes," hovorí Miroslav Tkáč.
Učil sa od najlepších
Chytať ryba na umelé napodobeniny mušiek nie je jednoduchá záležitosť. Navyše je veľmi dôležité naučiť sa správnu techniku hodu a vedenie nástrahy. Technika takéhoto lovu je špecifická a na prvý pohľad je jasné, že nejde o nič ľahké. "Študoval som aj nejaké knihy, ale z toho sa moc nedá naučiť, musí vám to niekto ukázať," vraví Tkáč.
Spôsobu muškárenia ho naučili priatelia, ktorí ho k tomu priviedli, medzi nimi bol aj majster sveta. Šéf Huberta sa tak mohol učiť od najlepších. Existujú tri základné techniky lovu -- na nymfu, na suchú muška a na mokrú mušku, tzv. stímer. "Pri muškárení na nymfu sa dolu prúdom púšťa imitácia malého hmyzu, ktorá ide po dne, a ryba na to reaguje. Tento štýl používam najčastejšie. Pri chytaní nasucho sa používa imitácia nejakého hmyzu, ktorá sa natrie olejom, aby plávala po hladine. Využívam to veľmi málo, na toto mi ešte chýba technika. Pri stímrovaní sa používa napodobenina malej rybky. Vtedy sa nástraha vedie pod hladinou. Pri tomto spôsobe sa používa veľké švihanie. Najväčšie úspechy mám práve s tou technikou," dodáva. Nástrahy si nevyrába sám, ale ich kupuje. Majstrov, ktorí ich robia, veľmi obdivuje, podľa neho to je hotová alchýmia. Mušky sa totiž vyrábajú z prírodného materiálu a musia sa čo najviac podobať prirodzenej nástrahe. Vo svojej "mušej" škatuľke má napr. imitácie malých lariev, koníkov, hmyzu a menších rýb.
"Pstruhy idú ako bláznivé po imitácii lososej ikry. Mám aj ostrieža a pijavicu. Na tú chytám najmä začiatkom sezóny, keď sa v apríli otvorí voda. Pijavice sú vtedy pre ryby veľmi vďačnou potravou," zasväcuje nás do svojich skúseností Tkáč. Na mušku sa dá podľa neho chytiť takmer všetko. Jeho najväčším úlovkom je 70-centrimetrová mrena. "Chytil som aj trojkilového kapra, ktorý sa mi chytil na suchú mušku. Ledva som ho vytiahol. Na mušku som chytil aj ryby, ktoré sa mi predtým nikdy nepodarilo uloviť. Inak sa mi bežne podarí chytiť ostrieže, jalce a, samozrejme, pstruhy a lipne."
Najradšej na Slovensku
Muškári takmer stále na Slovensku. Najradšej v Tatrách, na rieke Poprad, na Skalnatom alebo Studenom potoku, ale, samozrejme, aj na Váhu, napríklad pri Bešeňovej, ale aj doma v Seredi. "Každý rok v apríli otvárame sezónu, v septembri ju zase zatvárame. Medzitým rybárčim najmä cez prázdniny. Výbavu mám skoro vždy so sebou v aute. Občas len tak spontánne zastavím pri nejakom potoku a strávim pri ňom aj pár hodín." Muškáriť sa dá podľa neho v podstate celý rok, napríklad na Váhu. Ostatné rybárske revíry majú svoje obmedzenie.
V minulosti zvykol pravidelne chytať ryby po pás vo vode aj na Silvestra. Dnes mu to však už kĺby nedovolia. Nedávno bol Tkáč muškáriť v Nemecku a tento výlet si nevie vynachváliť. "Bola to fantázia. Stále mi tam však niečo chýbalo. Potom som zistil, že mi tam "chýbajú" plastové igelitky a PET fľaše, ktoré stále narážajú na breh. Na Slovensku máme nádhernú prírodu, no neporiadok v nej robíme veľký," sťažuje sa na správanie Slovákov. V Nemecku sa mu páčila aj ďalšia vec. "Boli sme na úseku ,chyť a pusť'. Ryby tam vďaka tomu narastajú do pekných rozmerov. Nebol problém chytiť tam aj 60-centrimetrového pstruha. Na Slovensku máme takýchto úsekov veľmi málo, a to je veľká škoda." Malým rybárskym snom je pre neho Mongolsko. Zostáva však realistom a príliš na to nemyslí. "To už je pre mňa veľký adrenalín. Letieť z Moskvy do Ulánbátaru šesť hodín a potom letieť ďalších šesť hodín helikoptérou, to už asi nie je pre mňa. Nie som až taký fanatik, aby som tomu obetoval toľko. Aj keď známi mi povedali, že to je skvelý výlet."
Ryby domov nenosí
Pravidla "chyť a pusť" sa Tkáč drží skoro vždy, nech už chytá kdekoľvek. Aj keď vždy ideme muškáriť s cieľom niečo chytiť, v 95 percentách prípadov svoj úlovok pustí na slobodu. "Mám väčší pocit sebauspokojenia, keď aj chytím veľkú rybu a potom ju pustím ďalej žiť. Spokojný som však aj vredy, keď nič nechytím. Vtedy jednoducho nado mnou vyhrali ryby," vraví s úsmevom. Keď už sa aj rozhodne rybu si nechať, tak ju nenosí domov. "Najlepšie chutí ryba, ktorú si chytíte sám a hneď si ju, pri vode, aj pripravíte. Trocha masla, trocha múky a hotovo. Veľmi mám rád pstruhy, ale najchutnejšou rybou u nás je ostriež a po ňom zubáč. Napríklad kapra si dám len na Vianoce, to už je taká tradícia," vysvetľuje nám Tkáč svoje chute. Muškárenie je pre konateľa Hubert J.E. najmä skvelým relaxom. "V mojej pozícii môže človek málokedy povedať, že nemyslí na prácu. Na muškárení je skvelé, že môžem ísť sám. Vyčistím si pri tom hlavu, často sa dokážem úplne zresetovať. A hneď, ako sa vrátim do bežného života, tak dostanem nejaké nové nápady," dodáva.
Kto je Miroslav Tkáč
V potravinárstve pôsobí od skončenia školy. V Seredi pracoval v cukrovare aj pečivárňach. Do Hubertu nastúpil na pozíciu šéfa odbytu a marketingu. Po vstupe zahraničného majiteľa do firmy sa stal jej konateľom. Je ženatý a má dve deti.
Dotazník
Ako ste sa dostali tam, kde ste dnes?
V potravinárstve pracujem od skončenia školy. Do Huberta som sa dostal v podstate náhodou, oslovil ma vtedajší generálny riaditeľ. Keď to neskôr prebral zahraničný vlastník, tak mi veľmi pomohla nemčina. V tom čase som bol asi jediný, kto s nimi vedel komunikovať.
Čo vás robí úspešným?
Neskutočnou motiváciou pre mňa je spokojnosť materskej firmy a zákazníkov. Naše produkty majú vo svete veľmi veľkú konkurenciu, napriek tomu si na Slovensku udržiavame 90-percentný podiel na trhu, čo je asi svetová rarita a veľmi ma to teší.
Čo je pre vás v práci najväčšou výzvou?
Udržať trhový podiel a zvýšiť spotrebu sektu na Slovensku. Vo Francúzsku a v Nemecku sa spotreba sektu na obyvateľa blíži k 7 fľašiam za rok. Na Slovensku je to jedna fľaša. Je tu na to obrovský priestor.
Koľko hodín denne trávite v práci?
Toto je sezónna práca. Počas sezóny pracujem 12 až 14 hodín denne. Mimo sezóny približne 8 až 10 hodín. Absolvujem veľa pracovných ciest. Za rok spím mimo domova 80 až 90 nocí.
Čo nemáte na práci rád?
Vinna brandža je, ako Slovensko, celá rozbitá. Vinári nie sú jednotní, a to mi veľmi prekáža.