Pomáha krajinám regiónu, keď majú euro alebo vlastnú menu?
V čase vstupu Slovenska do eurozóny som sa k podobným otázkam vyjadroval. Strata menovej suverenity odoberá určité nástroje pri hľadaní makroekonomickej rovnováhy, avšak v prípade Slovenska výhody členstva v eurozóne stále prevažujú nad nevýhodami.
Dve slovenské automobilky si v rebríčku polepšili, jedna sa prepadla. Aj v iných regiónoch boli veľké rozdiely vo vývoji tržieb. Prečo sú výkyvy v tržbách také výrazné?
Súvisí to so stratégiou jednotlivých značiek. Keď si zoberieme Volkswagen, je to jediná fabrika na svete, ktorá vyrába šesť modelov piatich značiek pod jednou strechou, čím dokáže efektívnejšie využívať vstupy a dosahovať úspory z rozsahu. VW Slovakia exportuje svoje produkty do 146 krajín sveta, pričom jej prémiové značky sa najviac podieľajú na ziskovosti fabriky. Všetky SUV sú globálne orientované a tešia sa vysokému dopytu aj v zámorí, a hlavne v Číne a v krajinách Južnej Ameriky. Koncernu VW v roku 2011 rástol odbyt v Číne, kde predaj stúpol o 13,8 percenta, v Európe o 11,2 percenta. V Severnej Amerike predaj vzrástol o 22,2 percenta.
A čo zvyšné dve automobilky?
Modely Kia sú tiež pomerne úspešné. Kia Slovensko je jediná fabrika tejto značky v Európe, a zo Slovenska exportuje do celej Európy aj do Ruska. V roku 2011 dokázala úspešne predávať model Sportage, ktorý tvorí cca 40 percent z výroby. Úspešná je aj Kia ceed. V prípade PSA vidíme ako jeden z problémov orientáciu na západoeurópske trhy, kde došlo k poklesu dopytu po nových vozidlách. A keďže vyrábala a vyrába modely, ktoré patria do kategórie menších áut, automobilka ich musí vyrobiť viac ako väčších a drahších automobilov na dosiahnutie rovnakej úrovne tržieb.
Myslíte si, že dopyt po slovenských autách bude naďalej rásť?
Otázka je, ako sa bude vyvíjať celosvetový dopyt po autách, lebo slovenské autá sú reprezentované firmami, ktoré sú súčasťou nadnárodných sietí. Keď si zoberieme aj predchádzajúci vývoj, povedzme Volkswagenu, ktorý skončil v rámci päťstovky na sedemnástom mieste, s tým, že rok predtým bol na 21. mieste a dva roky predtým na 28. mieste, tak vidieť, že tu je obrovská perspektíva aj vzhľadom na to, čo som hovoril o ich programe, atraktívnosti, širokej sieti exportu. Dá sa predpokladať, že svoju pozíciu budú posilňovať. Vzhľadom na globálne zameranie VW a jeho stabilný úspech predaja SUV je možné, že by si VW polepšil o pár miest aj v roku 2012. Podobne Kia, keď vidíme dynamiku rastu. Jej výhodou je, že je jediným zástupcom tejto značky na európskom trhu a má veľký objem exportu do Číny. Posun v rebríčku nahor pre Kiu bude tiež závisieť od pokračujúceho predaja modelov Sportage aj modelu ceed. To všetko sú prvky, na základe ktorých sa dá očakávať, že aj v budúcnosti by si mali túto svoju významnú pozíciu udržať.
Posledné indikátory ekonomického sentimentu dosť kolíšu. Prečo je to tak?
Vzhľadom na závislosť od európskej ekonomiky a na celkovú nestabilitu v súvislosti s jej budúcim vývojom je úplne prirodzené, že aj nálady a očakávania slovenských výrobcov sa veľmi často menia. Je to výsledok silného napojenia na európsku ekonomiku.
V roku 2011 sa dosť darilo energetike. Aký je váš výhľad pre tento sektor?
Bavíme sa o najväčších firmách centrálnej Európy a je úplne prirodzené, že medzi ne patria najmä energetické firmy. Keď si zoberiem prvú desiatku, až sedem firiem je energetických. Má to viaceré dôvody, jeden z nich je historický. Väčšinou ide o bývalé štátne monopoly, ktoré boli vo viacerých prípadoch buď úplne, alebo čiastočne sprivatizované, ale stále majú kľúčovú úlohu pre ekonomiku daných štátov. Ďalšia vec je, že energetika si vyžaduje obrovské investície, sú to dlhodobé investície a samozrejme, že koncentrácia kapitálu ich predurčuje na umiestnenie v rámci veľkých firiem. Aj v budúcnosti budú súčasťou rebríčka najväčších firiem, keďže energetika bude stále kostrou akejkoľvek ekonomiky. Je jednoznačné, že hlavne stredná Európa si bude vyžadovať veľké investície do energetického sektora u tradičných aj alternatívnych výrobcov a dodávateľov energie. Ďalšie investície budú súvisieť s obnoviteľnými zdrojmi energie.
Blíži sa budúci rok, počas ktorého sa majú zvyšovať dane pre firmy. Bude atraktívnosť Slovenska stúpať a lebo klesať?
Sme v konkurenčnom prostredí aj ako národná ekonomika. Nielen u nás sa vykonávajú zmeny spojené s vyššou alebo nižšou atraktivitou podnikateľského prostredia. Keď si zoberieme niektoré prieskumy, tak Slovensko za posledné obdobie nemôže byť spokojné s vývojom svojej pozície z hľadiska atraktívnosti oproti zahraničným investorom. V roku 2011 sme boli v rebríčku Doing business, ktorý zostavuje Svetová banka, na 43. priečke, avšak v roku 2012 sme si o päť miest pohoršili. Potvrdzuje to aj Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá od roku 2001 v štvrťročných intervaloch monitoruje a hodnotí úroveň kvality podnikateľského prostredia v rámci Slovenska. V druhom štvrťroku sa podnikateľské prostredie zhoršilo najviac za celú históriu merania podľa jej indexu merania.
Čo teda môžeme očakávať?
Časté zmeny a nestabilita podnikateľského prostredia vo všeobecnosti znižujú atraktívnosť a v prípade zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia je zníženie atraktívnosti výraznejšie. A povedzte mi, ktorý podnikateľ by pri porovnateľnosti iných kritérií zvýhodnil pre svoje zámery krajinu s vyšším daňovým a odvodovým zaťažením? Samotné zvýšenie daní bez kompenzácií zo strany štátu vo forme podpory podnikateľského prostredia automaticky znižuje atraktívnosť krajiny nielen pre zahraničného, ale aj pre domáceho podnikateľa. Dane sú významným prvkom, ktoré si hlavne zahraničný investor všíma pri rozhodovaní, v ktorej krajine začne podnikať alebo rozširovať svoje podnikateľské alebo obchodné aktivity, avšak nie najvýznamnejším. Okrem toho je dôležitá aj politicko-ekonomická stabilita prostredia, vymožiteľnosť práva, rýchlosť právnych konaní či korupcia. Sú tu aj iné prvky, ktoré sú takisto dôležité pri rozhodovaní, ako je rozvoj infraštruktúry, vzdelanosť pracovnej sily a podobne.
Ktoré krajiny budú najväčším lákadlom pre investorov?
Výsledky májového prieskumu Private Equity, ktorý realizujeme dvakrát ročne, naznačujú zlepšenie ekonomických podmienok počas nasledujúceho obdobia a zvýšenie aktivity "private equity" investorov na trhu. Úspešnosť krajín však závisí od viacerých ukazovateľov a faktorov, ako som už spomínal, či už od legislatívnych opatrení, ekonomickej stability, daňového systému a podobne. V rámci investovania sa ako zaujímavé javia pobaltské krajiny, ako aj Poľsko a Ukrajina.
Najviac skokanov v čele rebríčka má Ukrajina. Tej aj pribudlo najviac firiem. Čomu to pripisujete?
Ukrajina je v rámci počtu obyvateľov najväčšou ekonomikou, medzi osemnástimi v rebríčku, ale keď vezmeme HDP na osobu, je ďaleko za priemerom, takže automaticky je tu aj veľký priestor na zvyšovanie HDP.
Stalo sa na Ukrajine niečo, čo spôsobilo práve teraz vzostup jej firiem?
Je pravda, že počet ukrajinských firiem je v rámci rebríčka najvyšší (zo 43 na 50). Ukrajina je však stále rozvíjajúci sa trh, ktorý je zaostalejší, a tiež predpokladáme, že plánované zníženie daní pomôže "nakopnúť" ekonomiku.
Ktoré sektory čaká v najbližších rokoch najvýraznejší rast?
Tie sektory, ktoré budú najviac rásť v rámci svetovej a európskej ekonomiky, vytvárajú príležitosti aj pre Slovensko. Tam určite patrí IT sektor, farmácia. Každoročný rebríček rýchlo rastúcich firiem v technologickom odvetví ukazuje perspektívu tohto sektora a dokazujú to aj slovenské spoločnosti, ktoré majú stabilne niekoľko rokov niekoľkostonásobné percento rastu výnosov.
Ktoré firmy by sa mohli ocitnúť v rebríčku TOP 500 na budúci rok?
Jednak sa môže objaviť nový investor, ktorý sa v krátkom čase zaradí do rebríčka, tak, ako sa to stalo v minulosti už viackrát. Tiež sa veľmi rýchlo môže stať, že sa v prvej päťstovke objavia firmy zo segmentov, ktoré sa v poslednom čase rýchlo rozvíjajú.
Ktoré firmy to môžu byť?
Dobré výsledky majú viaceré slovenské IT firmy, ktorých rast je extrémny. Aj keď tieto firmy nedosahujú také výsledky ako napr. energetické giganty, z pohľadu slovenského trhu majú veľmi významné postavenie.
Čo vás najviac zaujalo v rebríčku TOP 500?
To, že objem tržieb, zisku a ďalších ukazovateľov dosiahol v roku 2011 úroveň roku 2008. To by svedčilo o tom, že z pohľadu veľkých firiem sa oblasť strednej a východnej Európy dostala na predkrízovú úroveň. Na špici k zásadným zmenám a prekvapeniam nedošlo. V rámci prvej desiatky dominujú energetické firmy, silný je aj automobilový priemysel. To sú zrejme firmy, ktoré sa udržia aj v nasledujúcich rokoch na najvyšších pozíciách. Ukrajinská ekonomika postupne začína rásť a začína sa postupne presadzovať v rámci top päťstovky, ale z hľadiska počtu obyvateľov je veľkých firiem stále menej ako v iných krajinách.
Kto je Vladimír Masár
Vyštudoval odbor financií Národohospodárskej fakulty Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Kariéru rozbehol v pobočke Štátnej banky československej Bratislava-mesto, pôsobil aj ako námestník riaditeľa VÚB Bratislava-mesto. Od júla 1993 do júla 1999 pôsobil ako guvernér Národnej banky Slovenska. V súčasnosti je prezidentom slovenskej kancelárie Deloitte. Zameriava sa na jej postavenie na trhu a zodpovedá za rozvoj vzťahov s odborníkmi.
StoryEditor