Majetok ľudí si štát zatiaľ nevšíma. Slováci tak síce platia dane z nehnuteľností, či najnovšie aj registračný poplatok za autá, v porovnaní s ostatnými krajinami vyspelého sveta je to však stále len zlomok daňovo-odvodových príjmov. Slovensko totiž podľa najnovších výsledkov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj na majetkových daniach vyberá 0,4 percenta HDP. Priemer krajín vyspelého sveta je pritom okolo 1,8 percenta.
S výnimkou Mexika a Estónska tak vyberáme najmenej z 34 členov organizácie. „Majetkové dane najmenej odrádzajú ľudí od ekonomickej aktivity, dane z príjmu, naopak, najviac. V medzinárodnom porovnaní Slovensko zaostáva vo využívaní majetkových daní, práve tento priestor by preto mala využiť vláda, pokiaľ chce zvyšovať dane,“ konštatoval riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Peter Goliaš.
Ťažšie daňové úniky
Majetkové dane okrem toho podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej postihujú najmä bohatých ľudí, nie ľudí so strednými príjmami.
Na tieto dane sa tak vo výraznej miere spoliehajú krajiny ako Dánsko, Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, ale aj Poľsko. Niekoľkonásobne väčší podiel na celkových daňovo-odvodových príjmoch majú aj v Grécku. Atény pritom v rámci snahy eliminovať daňové úniky spustili vlani nový spôsob vyberania daní z nehnuteľností. Gréci ich dostávali vyrubené priamo v účtoch za energie. Ak teda nezaplatili dane, zostali bez elektriny.
Aj bez podobných opatrení majú vlády práve pri majetkových daniach lepší výber než napríklad pri daniach z príjmu, kde cez optimalizácie či nepriznanie časti príjmu štátu unikajú milióny. Práve ťažšie obchádzanie daňových povinností považuje za výhodu majetkových daní aj Goliaš.
Na druhej strane sa však treba podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Tomáša Púchleho pozrieť aj na iný aspekt bývania na Slovensku. „Slováci na bývanie vynaložia 26 percent svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD predstavuje 22 percent. Dane z nehnuteľností sú tak na Slovensku síce relatívne nižšie, no bývanie nám zároveň zhltne väčšiu časť našich príjmov.“
(Ne)trestáme aktivitu
Ak už má však štát nejaké dvíhať dane, väčšina odborníkov našej vláde posiela jasné odporúčanie – zamierte na majetkové dane. Podľa poradcu ministra financií Radka Kuruca sa bude rezort financií majetkovými daňami v budúcom roku zaoberať. Ak by mal na ne siahnuť, tak len takým spôsobom, aby sa zmeny nedotkli najslabších.
Tieto dane napríklad neodrádzajú ľudí od aktivity. Ak totiž vláda zvýši daň z príjmu, ľudia jednoducho zo dňa na deň uvidia na výplatných páskach menej. Pri majetkových daniach majú slobodu výberu, napríklad akú nehnuteľnosť si kupujú a koľko za ňu následne zaplatia štátu.
Ekonomika tak zostáva uchránená od množstva nepriaznivých efektov dvíhania daní. Na porovnanie, ako uvádza Goliaš, najhorší vplyv na hospodársky rast má podľa OECD zvyšovanie dane zo zisku firmám. Tá ide od nového roka na Slovensku z 19 na 23 percent.