V týchto mesiacoch v Bratislave, Žiline a v Košiciach sa uskutočňuje séria odborných konferencií pod názvom "e Logistika -- ako predísť krádežiam v doprave".
Konferencie organizované v spolupráci firiem DITEC, Trans EU, Zväz logistiky a zasielateľstva SR, ČESMAD Slovakia a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory si kladú za cieľ jednak informovať o významných zmenách v oblasti zahraničného obchodu, spájaných s projektom elektronizácie štátnej správy v tejto oblasti CEP -- centrálny elektronický priečinok a s novinkami v elektronizácii logistiky ako takej, na druhej strane však varovať pred rizikami spojenými s internetovou logistikou.
Neslávny primát
Stav kriminality v doprave je spájaný s rozličnými faktormi, ktoré sa líšia podľa regiónu, o ktorom práve hovoríme, a podľa druhu dopravy. Hoci Slovensko nie je zaradené medzi extrémne nebezpečné krajiny, v jednom ukazovateli vysoko prekračujeme svetový priemer. Ide o pôsobenie tzv. fantómových dopravcov.
Ide o osobitnú formu trestnej činnosti, pri ktorej sa páchateľ s falošnou identitou autodopravcu pokúša získať zákazku a naložiť tovar, ktorý potom odcudzí a s ktorým následne zmizne. Páchateľmi sú organizované skupiny, často s medzinárodnou účasťou a s dobrými znalosťami prostredia cestnej nákladnej dopravy.
Hoci ich činnosť vyzerá ako nenásilná, no keď ide o zakrytie stôp neváhajú aj vraždiť. Navyše, spravidla nejde o jedinú trestnú činnosť, ktorú páchajú.
Fantómovia používajú rozličné metódy, od primitívneho falzifikovania dokladov firmy, vozidla a vodiča, ktoré používajú najmä v zahraničí, cez dokonalé duplikáty dokladov existujúcich serióznych dopravných spoločností.
Zaznamenali sa dokonca pokusy, čiastočne aj úspešné, kradnúť s falošnou identitou príjemcu aj zásielky internetového obchodu. Často si páchatelia dokonca najmú existujúcu dopravnú spoločnosť, aby pre nich tovar vyzdvihla, potvrdila nákladný list a potom nechajú tovar pod rozličnými zámienkami preložiť na svoje vozidlo a zmiznú s ním.
Hoci sa tento druh trestnej činnosti rozbehol už krátko po roku 1990, keď páchatelia využívali neskúsenosť personálu logistických a výrobných firiem, odborníkom sa nebezpečnou začala javiť situácia v súvislosti so začatím činnosti internetových dopravných databáz a s hospodárskou krízou.
Kríza a internet
V období tesne pred krízou, keď dopravcovia s vidinou neustáleho hospodárskeho rastu nakupovali vo veľkom najmä návesové súpravy a na dopravnom trhu bola prevaha ponuky, bola situácia pomerne bezpečná. Ceny boli mimoriadne nízke a odosielateľ si mohol vybrať spomedzi dopravcov tých, ktorých poznal, aj keď využíval dopravné databázy.
Už v tomto období však na trhu podnikali tzv. panelákové špedície, ktoré bez solídneho zázemia a hlavne preverovania dopravcov začali vyhľadávať v internetových databankách dopravcov pre kamarátov z podnikov, alebo len dávali dokopy náklad a kamión. Uzatvárali dopravné kontrakty a organizovali dopravu oveľa lacnejšie, než to dokázali dopravcovia predtým. Tým, že šetrili čas, mohli si dovoliť ísť na minimálne ceny. Dopravcovia ponúkali na internete svoje voľné vozidlá a odosielatelia ponúkali svoje náklady.
Vďaka internetu sa podarilo výrazne zvýšiť vyťaženosť vozidiel a intenzívna hospodárska súťaž a návrat k logistike "rýchleho zisku" priniesli úspory firmám, ktoré takéto služby využívali. Nie však všetkým. Nie tým, ktoré narazili na tzv. fantómov, lebo strata tovaru naloženého na fantómový kamión pre mnohých nielen vymazala všetky úspory, ale znamenala aj koniec podnikania.
Fantómovia sa totiž tiež naučili používať internet. Vďaka nemu vedeli, kde čaká už niekoľko dní nenaložený tovar a niekto sa ho bude snažiť čo najskôr naložiť.
Situácia sa začala meniť k horšiemu s príchodom hospodárskej krízy. Pre dopravcov sa kríza začala v dôsledku prevahy ponuky na trhu už zhruba rok pred jej oficiálnym začiatkom. Kríza ovplyvnila i fakt, že dopravcovia nestíhali splácať vozidlá a začali o ne prichádzať. Ponuka služieb na trhu poklesla, avšak súčasne zo strany zákazníkov sa v dôsledku krízy začal mimoriadny tlak na znižovanie logistických nákladov. Každý hľadal lacnejšie kamióny, a tých bolo čím ďalej, tým menej. Seriózne dopravné spoločnosti sa snažili udržať ceny za prepravu nad úrovňou nákladov. Fantómovia však mohli ponúknuť ceny nižšie.
Čo však bolo najhoršie, množstvo malých dopravcov sa dostalo do problémov, boli nútení svoje firmy predať a organizovaný zločin dostal do rúk dopravné spoločnosti s históriou, dobrým menom a také, ktoré predtým dlho ponúkali svoje služby na internete. Začala sa používať metóda "big bangu". Páchatelia po tom, ako ovládli takto zavedenú firmu, chvíľu podnikali, akoby sa nič nedialo. Snažili sa nízkymi cenami za dopravu dostať k zákazkám a voziť lukratívne tovary. Keď k tomu došlo, začali tieto tovary kradnúť a po krátkom čase zmizli z trhu. Zostali len prázdne kancelárie bývalých firiem. Oproti tejto metóde bežné metódy preverovania dopravcov nefungovali a škody na prepravenom tovare začali rásť.
Galéria nevyužitých príležitostí
Činnosti zlodejov napomáhalo, že okrem situácie v logistike, do značnej miery zlyhávali niektoré funkcie štátu. Zatiaľ čo fantómovia operovali po celom území Európy a išlo o skupiny organizované často nadnárodne, na Slovensku jednotlivé prípady riešili vyšetrovatelia na úrovni okresu.
Horšie bolo zistenie, že riešenia takýchto prípadov neboli dostatočne koordinované ani na slovenskej, ani na európskej úrovni. Európska únia totiž otvorila hranice pre občanov, pre pracovnú silu aj kapitál, či tovar. Len policajti a justícia stále ťahajú vinou legislatívy za kratší koniec. Koordinácia a spolupráca policajných zložiek za flexibilitou zločincov zaostávala a zaostáva.
A hoci policajti na požiadavku ohrozených subjektov zareagovali a začali konať, ukázal sa ďalší problém. Tentoraz typicky slovenský. Ako pri každej zmene vlády, politici "úspešne" rozbíjajú všetko, čo tí predtým urobili, a deje sa to aj v polícii. Nielen že policajti odchádzajú do dôchodku v nízkom veku, no odchádzajú tí najskúsenejší kriminalisti. Dokonca často sú, v rámci politicky motivovaných výmen, priam vyháňaní.
Debata o vybavení policajtov je na osobitný článok. Vzhľadom na prostriedky a zdroje, ktorými disponuje organizovaný zločin, sú prostriedky, ktoré vyčlenili všetky predchádzajúce politické garnitúry na boj proti nemu, nedostatočné. Ak sa prax politických čistiek a úspor na úkor kriminalistov nezmení, bude tohtoročné marcové zatýkanie fantómov v okolí Nitry skôr výnimkou.
Problémy s databázou
Na Slovensku došlo za posledné dva roky k značnému poklesu počtu trestných činov tohto druhu. Presné číslo nie je známe, lebo oficiálne údaje neexistujú. Súčasne však treba povedať, že výrazne narástol počet hlásených slovenských fantómov zo zahraničia.
Zahraničné firmy boli na tom s možnosťou preveriť si slovenských dopravcov oveľa horšie. Ak sa aj napríklad dostali na stránku Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky (PPZ SR) a dostanú sa k databáze kradnutých osobných dokladov, zistia zaujímavú vec. Ak si číslo dokladu vymyslia, odpoveď je rovnaká ako pri pravom doklade. Databáza PPZ SR im dá odpoveď, iba ak majú skutočne kradnutý a nahlásený doklad. Ak teda fantóm doklad sfalšuje a nielen vymení fotografiu, databáza PPZ SR mu skôr pomôže.
Internetová databáza dopravcov, ktorú Slovenská republika musí na základe legislatívy EÚ sprevádzkovať, tiež veľmi nepomáha. Ak má fantóm kópie dokladov existujúcej firmy, ktoré získa veľmi ľahko, a má falošné evidenčné čísla vozidla, je možné ho identifikovať len na základe kontaktu so skutočnou firmou. A tu databáza informácie napríklad o telefónoch negarantuje, lebo neboli povinné.
Pritom, samozrejme, chceme, aby slovenské nákladné vozidlá nechodili naspäť prázdne a aby doprava bola čo najlacnejšia. Zahraničný dispečer, ktorý je odkázaný na slovenského dopravcu, je zväčša pod časovým tlakom a databanka by mohla byť veľmi dobrým nástrojom, ako si dopravcu preveriť. Treba sa však o to aktívne pričiniť.
Je smutné, keď čítame e-maily, ako niektoré zahraničné výrobné firmy zakazujú nakladať slovenské nákladné vozidlá, lebo fantómovia poškodili dobré meno slovenských dopravcov.
Degenerácia
Logistický priemysel sa môže sťažovať na štát, súdy, prokuratúru aj políciu, čo je však neodškriepiteľné je, že nepreverených dopravcov objednávajú zamestnanci logistických a výrobných firiem. Faktom je, že naši predchodcovia by takúto vec nikdy neurobili. Nikdy by nedali tovar cudziemu. Vďaka informačným technológiám sme akosi zleniveli. Tvrdé podmienky na trhu nás dostali pod tlak a robíme chyby.
Na jednej z prednášok sa mladá poslucháčka poburovala nad množstvom kontrol, ktoré jej odporúčame vykonať predtým, než objedná neznámeho dopravcu na prepravu. Starší skúsený kolega jej to vysvetlil jednoducho: Ak kupujete na splátky televízor, prelustrujú vás a skontrolujú vašu totožnosť. Keď si vyberáte pôžičku v banke, tiež si vás preveria, a je to v poriadku. A v doprave by ste chceli odovzdať tovar za státisíce eur dopravcovi, ktorého poznáte len cez internet?
Hľadať chybu u druhých a nie u seba je dnes akosi v móde. Chceme sa cítiť bezpečne, avšak nechceme ísť slúžiť do armády. Nechceme byť špehovaní, ale poburuje nás zlyhanie tajných služieb pri vraždiacom teroristovi. Chceme, aby sme boli čo najviac chránení, avšak aby bol malý rozpočet na bezpečnosť. Chceme mať vzdelanostnú ekonomiku, ale odmietame študovať odbory, na ktorých táto stojí. Toto všetko bez našej účasti nepôjde. Internet pomáha, avšak nevie nahradiť našu zodpovednosť a zdravý ľudský rozum.
František Komora, prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR
Kriminalita v logistike
-- vykrádanie kamiónov a ozbrojené prepady kamiónov
-- pašovanie a distribúcia drog
-- pašovanie a distribúcia produktov porušujúcich práva duševného vlastníctva
-- porušovanie colných predpisov a colné podvody
-- porušovanie daňových predpisov v oblasti DPH a spotrebných daní
-- ilegálna imigrácia
-- ilegálny obchod so zbraňami,
-- medzinárodný terorizmus