StoryEditor

Stavebníctvu môžu pomôcť nájomné byty

22.10.2012, 00:00

Pre banky je dlhová kríza ťažké obdobie, obávajú sa hlavne nízkych úrokov, hovorí Herbert G. Pfeiffer.

Sú banky opatrnejšie pri požičiavaní ľuďom i firmám?
Všetky banky sa v súčasnosti obávajú fázy nízkych úrokov. Samozrejme, to nie je pre banky najjednoduchšie obdobie. Na to, aby ste mohli poskytovať úvery, musíte mať dostatočné výnosy zo svojich produktov. Viem, že v súčasnosti sú už v Európe banky, ktoré majú problémy so svojím úverovaním a s poskytovaním úverov. Myslím si, že znižovanie úverov Európskou centrálnou bankou, vyrieši tento problém. Prísne predpisy v oblasti kapitálovej primeranosti neumožnia nadmerný rast ktorejkoľvek z bánk na úkor výšky vlastného kapitálu.

Ako môže súčasné dianie v Európe ovplyvniť trh stavebného sporenia?
Trh stavebného sporenia je postavený na úplne iných princípoch. Máme vlastný, nie malý kmeň sporiteľov a úvery na bývanie financujeme z ich vkladov. Preto natoľko necítime dosahy krízy a súčasných návrhov na riešenie problémov v eurozóne. Doteraz sme nemali žiadny problém ani s počtom klientov, ani s ich vkladmi, ani s poskytovaním úverov a ani s návratnosťou úverov. Naopak, môžeme povedať, že stavebné sporenie zažíva nový boom.

Viete to podložiť číslami?
Ak sa pozrieme na čísla, tak za prvých 9 mesiacov tohto roka sme uzavreli o takmer 19 percent viac nových zmlúv, ako v rovnakom období minulého roka. Na úveroch sme poskytli 372,1 milióna eur, čo je o 23,11 percenta viac ako pred rokom. Ide o vôbec najlepšie výsledky v celej histórii PSS. Len pre zaujímavosť, za 20 rokov nášho pôsobenia na trhu sme do bývania poskytli viac ako 7 miliárd eur, v prepočte takmer štvrť bilióna korún, čo je bezmála polovica všetkých nákladov, ktoré občania Slovenska vynaložili na zabezpečenie alebo obnovu svojho bývania. Uvidíme ako sa na finančnom trhu prejaví fáza nízkych úrokov a či si vyžiada našu reakciu. Predpisy v oblasti vlastného imania nám neublížia, keďže tento ukazovateľ plníme nad priemer.

Do akej miery vás ovplyvní bankový odvod na Slovensku, ktorý zaviedla vláda?
Každého, kto musí platiť vyššie dane, sa to nejakým spôsobom dotkne. A aj keď nás to neteší, vnímame, že platenie daní je v neposlednom rade aj otázkou solidarity. Štát má pred sebou úlohy, ktoré musí financovať, a preto potrebuje niektoré subjekty viac zdaniť. Ak nebudeme solidárni, mohlo by v Európe nastať veľké sociálne napätie, a to, predpokladám, nikto nechce.

Ako sa vyvíja objem zlyhaných úverov zo stavebného sporenia?
Momentálne máme 4,6 percenta zlyhaných úverov. Ako som už spomenul, zlyhané úvery sa u nás udržiavajú na stabilnej úrovni a ich objem dokonca naznačuje mierny pokles. Možno vás prekvapím, ale medzi zlyhanými úvermi máme predovšetkým úvery schválené už pred viacerými rokmi, teda nie úvery z čias krízy, alebo tesne pred ňou. Chorobu ani stratu zamestnania si nikto z nás nevyberá, preto tento stav berieme ako fakt a skôr sa ho snažíme aj s klientmi riešiť k obojstrannej spokojnosti, ako okamžite brať sporiteľom strechu nad hlavou. Dôležité je, že sme schopní tvoriť dostatočnú výšku opravných položiek na tieto zlyhané úvery a celý proces máme plne pod kontrolou.

Niektorí analytici odporúčajú vláde v rámci šetrenia zrušiť pri stavebnom sporení štátnu prémiu pre nadpriemerne zarábajúce skupiny obyvateľov, čo si myslíte o tomto návrhu?
Myslím si, že to odporuje myšlienkam, na ktorých je založený princíp stavebného sporenia. Pretože stavebné sporiteľne na jednej strane potrebujú čo najviac vkladov, aby mali z čoho financovať čo najviac úverov. Ak oslabíme schopnosť stavebných sporiteľní získať dostatočný objem peňazí od sporiteľov, tým, že časť z nich demotivujeme a odmietneme im poskytnúť štátnu prémiu, nezískame ani ich vklady. Pre nás je dôležité, aby bolo v systéme stavebného sporenia čo najviac peňazí. Ak by sme povedali, že štátnu prémiu nedostanú bohatí, alebo ju dostanú len tí, ktorí potom požiadajú aj o stavebný úver, zhorší sa naša tvorba vlastného kapitálu. Pred mnohými rokmi došlo v Spojených štátoch amerických k podobnému rozhodnutiu. Súčasťou stavebného sporenia tam mohli byť len osoby, ktoré do systému vložili peniaze a následne požiadali o úver. Po krátkom čase mali, samozrejme, v systéme stavebného sporenia príliš málo peňazí a lehoty poskytnutia úverov aj ich podmienky prestali byť zaujímavé. Preto ho opätovne otvorili pre všetkých, aby sa nazhromaždil dostatok kapitálu na požadované úvery.

V akej výške podporuje vláda stavebné sporenie v Nemecku, Rakúsku, a ďalších krajinách?
V Nemecku dostávajú sporitelia v stavebnom sporení ročnú štátnu prémiu 45 eur, pričom na ich získanie musia vložiť do systému aspoň 512 eur. V Chorvátsku je štátna prémia sto eur pri vymeriavacom základe 663 eur. V Rakúsku je to iba 18 eur, pričom sporitelia, aby ich získali, musia ročne usporiť 1 200 eur. V Rumunsku je to naopak - až 250 eur pri vymeriavacom základe 1 000 eur. U nás je to 66,39 eura, pričom optimálny ročný vklad v stavebnom sporení je 663,9 eura a v Česku je to 80 eur pri vymeriavacom základe 804 eur. Samozrejme, že výška ročnej štátnej prémie je v každej krajine iná, rovnako, ako je v každej z týchto krajín iná výška hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa aj iný priemerný mesačný príjem obyvateľov. Podpora štátov stavebnému sporeniu závisí aj od bohatstva jednotlivých krajín a určite aj od situácie v bývaní. V Nemecku stavebné sporenie oslávilo vlani 80 rokov a počet bytov na 1 000 obyvateľov presahuje 450, v Rakúsku má stavebné sporenie vyše 60 rokov a počet bytov na 1000 obyvateľov presahuje 400. U nás má stavebné sporenie 20 rokov a počet bytov, navyše väčšinou energeticky veľmi náročných, nedosahuje ani 320 na 1 000 obyvateľov.

Aká je výška úrokov na úvery zo stavebného sporenia v porovnaní s inými krajinami?
Horná hranica úrokov pri stavebných úveroch je všade rovnaká -- šesť percent. V skutočnosti sú však dnes tieto úroky na oveľa nižších úrovniach. V súčasnosti je výška úrokov pri stavebných úveroch asi tri percentá. Samozrejme, to platí najmä pre bonitnejších klientov, ktorí zabezpečujú úver nehnuteľnosťou. U nás sa úroková sadzba začína na 2,9 percenta ročne.

Ste aj prezident Európskeho zväzu stavebných sporiteľní. Aké problémy najčastejšie v súčasnosti riešia stavebné sporiteľne v Európe?
Napríklad v Rumunsku a v Chorvátsku štát oneskorene poukazuje štátnu prémiu stavebným sporiteľniam. Často sa stáva, že štátna prémia je v týchto krajinách vyplatená až s ročným či dvojročným oneskorením.

Stavebné sporiteľne tam teda sporiteľom vyplácajú štátnu prémiu z vlastných peňazí?
Nie, to by najpravdepodobnejšie ani nedokázali. Klienti dostanú tieto peniaze až potom, keď im ich vyplatí štát. Vráťme sa však ešte späť k tým problémom stavebného sporenia. Keďže stavebné sporiteľne podnikajú s oveľa menším rizikom ako retailové banky, usilujeme sa v súčasnosti na úrovni Zväzu dosiahnuť, aby stavebné sporiteľne platili menej peňazí do fondov ochrany vkladov v jednotlivých krajinách. Momentálne sa v tejto oblasti snažíme uzavrieť dohodu na medzinárodnej úrovni a zatiaľ môžem konštatovať, že výsledky rokovaní umožňujú optimizmus.

Slovensko má dlhodobo problém s rozvojom nájomného bývania. Nájomné byty u nás tvoria v súčasnosti už len tri percentá zo všetkých bytov. Môže sa ich podiel zvýšiť?
V minulosti bol počet nájomných bytov na Slovensku vyšší. Štát však kvôli privatizácii stratil veľký počet nájomných bytov. Samozrejme, že sa ich počet dá opätovne zvýšiť, museli by však na trhu pôsobiť špecializované neziskové organizácie, ktoré by sa zaoberali výstavbou takýchto bytov. Developeri, ako aj majitelia nájomných bytov na Slovensku, chcú čo najrýchlejšie zarobiť čo najviac peňazí. Zatiaľ čo sa v Európe vytvoril segment nájomného bývania, na ktorého vybudovaní sa podieľali, napríklad v Rakúsku, neziskové organizácie, na Slovensku to tak nie je.

Akými pravidlami sa riadia tieto neziskové organizácie?
Ich hospodárenie je kontrolované štátom. Majú presne stanovené regulatívy. Napríklad, do akej miery môžu z nájomného bývania profitovať, aká vysoká môže byť výška nájmov v bytoch, ktoré spravujú, a čo je dôležité, nesmú napríklad vyplácať dividendy. Ľudia, ktorí v týchto neziskových organizáciách pracujú, majú regulované mzdy. Takto sa v Rakúsku podarilo vybudovať veľkú časť sociálnych nájomných bytov.

Na Slovensku však stále akoby chcela väčšina ľudí bývať vo vlastnom dome či byte.
Povedzme si na rovinu, veľa iných možností tu ľudia na výber nemajú. Ak si niekto myslí, že komerční developeri vybudujú nájomné byty s nízkym nájmom, môžem mu na to len povedať, "snívaj ďalej". A o bývanie za vysoký nájom nie je a nebude nikdy masový záujem. Zároveň, ak je nájom vyšší ako splátky úveru, stráca pojem nájomné bývanie pre veľkú časť záujemcov zmysel. Nikde inde v Európe to takto nefunguje. V mnohých krajinách západnej Európy žije väčšina obyvateľov v nájomných bytoch. Systém ich výstavby bol realizovaný vždy s výraznou podporou štátu alebo obcí a takmer vždy cez neziskového investora. V Amerike sa dokonca v 70. rokoch snažili vybudovať segment nájomného bývania tak, že podporovali stavebné firmy. Neskôr však museli tento projekt zastaviť, lebo to neprinieslo žiadny efekt. Ani jeden zo stavebných podnikateľov sa nezaujímal o to, či byty, ktoré postavia, budú fungovať ako nájomné bývanie. A peniaze, ktoré boli na tento účel poskytnuté vládou, tak skončili v stavebných firmách a neslúžili na to, aby niekto tie byty následne prenajímal.

Ako teda možno vybudovať silnejší segment nájomných bytov?
Jedinou cestou je podľa mňa budovanie nájomných bytov prostredníctvom neziskových organizácií. V Rakúsku sú desiatky takýchto organizácií. Ich vlastníkmi sú mestá a vlády jednotlivých spolkových krajín.

Mohla by konkurencia nových nájomných bytov tlačiť na výšku úrokov pri úveroch na bývanie?
Pravdepodobne ako sekundárny dosah aj áno, avšak tie zohrávajú v cene nehnuteľností, najmä vo väčších mestách, len podružnú rolu. Predovšetkým by vyššia dostupnosť bývania za nižšie náklady tlačila na cenu samotných bytov a domov či už nových alebo starých. Tú reguluje trh a najmä pri starších nehnuteľnostiach určite nie náklady na stavbu. Bývanie by bolo pre ľudí dostupnejšie a nájomné byty by viac konkurovali aj cene komerčných nájmov, pretože povedzme si na rovinu, prenajať si byt v Bratislave býva neraz veľmi drahé. A navyše výstavba nájomných bytov by opäť naštartovala aj stavebníctvo a spotrebiteľský priemysel. A tak by aj štát mal z týchto nájomných bytov nezanedbateľné príjmy.

Ako by intenzívna výstavba nájomných bytov mohla ovplyvniť hypotekárny trh?
Pretože o nájomné byty by sa uchádzali najmä ľudia s nižším príjmom, alebo občania a rodiny, ktoré sa sťahujú za prácou, nemala by výstavba nájomných bytov výrazne znížiť záujem o poskytovanie bankových úverov. Ako som však už povedal, s vysokou pravdepodobnosťou by výstavba nájomných bytov ovplyvnila cenu nehnuteľností, možno čiastočne aj úrokové sadzby na úverovom trhu, a tým by sa naopak mohol záujem o bývanie vo všetkých formách ešte viac posilniť. Takže reálne naštartovanie takéhoto hospodárskeho odvetvia, akým je výstavba niekoľko tisíc nájomných bytov ročne, by určite prispela nielen k lepšiemu a dostupnejšiemu bývaniu, ale určite aj k celkovému rastu ekonomiky.

V Bratislave pôsobíte od roku 1994 a ste jedným z najdlhšie pôsobiacich zahraničných manažérov u nás. Ako sa Slovensko za ten čas zmenilo?
Môžem o sebe povedať, že som najdlhšie pôsobiacim zahraničným manažérom na Slovensku z nemecky hovoriacich krajín. Slovensko sa za ten čas v mnohom menilo k lepšiemu. Mestá sú tu krajšie a čistejšie. Veľmi veľa sa toho na Slovensku vybudovalo a veľa sa urobilo aj v oblasti zákonov, na čom sa nemalou mierou podieľal aj vstup Slovenska do Európskej únie. Veľmi dobrá je konkurencieschopnosť Slovenska, aj keď je v tejto oblasti čo zlepšovať. Žiaľ, Slovensko popri týchto pozitívnych zmenách aj veľa stráca, napríklad v oblasti učňovského školstva, ktoré tu pomaly zaniká a krajina prichádza o cenné znalosti mnohých remesiel. A veľmi veľkým problémom je podľa mňa na Slovensku stále korupcia.

Vizitka
Kto je Herbert G. Pfeiffer
Absolvoval štúdium hospodárstva vo Viedni, ktoré ukončil titulom magister socioekonomických vied. Členom Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne je od roku 1994. V októbri 2007 bol zvolený za prezidenta Európskeho zväzu stavebných sporiteľní. Pôsobí v dôležitých funkciách aj v ďalších medzinárodných inštitúciách a organizáciách -- je členom poradenskej siete Human v rámci komisie Organizácie spojených národov v Ženeve a členom výkonného výboru Medzinárodnej únie pre financovanie bývania v Londýne. Je ženatý, má troch synov.
˙

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
19. apríl 2024 21:30