So smrťou Ariela Šarona zahynula nádej na skoré vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. „Bol to veľmi vzácny človek. Významné na ňom bolo, že v jeho prípade sa z radikála stal reformátor,“ povedal politológ Oskar Krejčí. Táto zmena mohla pritom výrazne prispieť k rýchlejšiemu vyriešeniu treníc medzi Izraelom a jeho „susedom“. A to paradoxne napriek tomu, že samotný Šaron bol často v minulosti označovaný ako hlavná prekážka v mierových rokovaniach.
Odklon k dohode
Prvý krok, ktorý Šaron urobil v mene nastolenia trvalého mieru, bolo odstránenie židovských osád z pásma Gazy spolu s vojenskými jednotkami v roku 2005. Líder pritom ešte desať rokov predtým razil opačnú politiku – osídľovanie hraničného územia. Stiahnutie jednotiek však vôbec nebolo v súlade s politikou ráznych vojnových operácií jeho strany Likud. Preto ju rok po kontroverznom rozhodnutí opustil. Ďalším krokom vo vytváraní zhody medzi Izraelom a Palestínou malo byť vytvorenie takzvaného dvojštátneho riešenia. Nového kola mierových rokovaní medzi Izraelom a Palestínou sa však Šaron už nedočkal. Na začiatku roku 2006 ho postihla mozgová porážka a odvtedy zostal v hlbokej kóme. Nové kolo mierových rokovaní pod záštitou Spojených štátov v roku 2007 nepriniesla. Napriek tomu, že Šaron bol mnohými označovaný ako prekážka v mierových rokovaniach, ani osem rokov po jeho nedobrovoľnom odchode z politiky nenastali žiadne výraznejšie zmeny.
Smrť nič nezmení
„Smrť Ariela Šarona nič na terajšom stave v regióne nezmení,“ skonštatoval Krejčí. Vyvolala však rôzne reakcie v znepriatelených táboroch. Kým na strane Izraela zavládol skôr smútok, do ulíc Palestíny vyšli desiatky ľudí oslavovať. „Šaron je mŕtvy, mali by sme to osláviť. Mali by sme strieľať do vzduchu,“ volala z davu 63-ročná Palestínčanka Samia. Podľa spravodajských agentúr prepukli oslavy aj v palestínskych utečeneckých táboroch.
Na dnešnom pohrebe Ariela Šarona očakávajú viacero zahraničných hostí. Okrem viceprezidenta Spojených štátov Josepha Bidena má prísť aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov či bývalý britský premiér Tony Blair. Účasť prisľúbil podľa izraelských médií aj český premiér Jiří Rusnok.