Ľuďom musíme dať dôvod, prečo prísť na Slovensko, hovorí generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák, ktorý bude spíkrom HNkonferencie:
Vlaňajšok bol pre cestovný ruch pozitívny. Počet turistov u nás stúpol o 7,3 percenta. Prejavilo sa to aj na fungovaní hotelov?
Musíme rozlišovať medzi rastom počtu turistov a rastom počtu prenocovaní. Tempo rastu je tu odlišné, a v praxi znamená, že počet prenocovaní nerastie rovnomerne s počtom turistov. Je to výsledok dvoch javov, ktoré v posledných rokoch sledujeme, a to skracovanie dĺžky pobytov a rastúca jednodňová turistika hlavne v prihraničných regiónoch, ale aj v mestách ako Bratislava a Košice. Čiže návštevníci k nám síce prídu, ale noc v našich ubytovacích zariadeniach nestrávia. O proklamovanom rastúcom trende môžeme hovoriť, ak sa tento trend bude prejavovať aj v tomto a budúcom roku.
Obávam sa však, že minuloročné výsledky sú skôr prejavom vlny, ktorá sa prirodzene objavuje po krízových rokoch a Slovensko sa nachádza na jej konci. Susedné krajiny pritom rast zaznamenali už v predchádzajúcich rokoch.
Kde je problém?
Jednou z najslabších stránok je dopravná infraštruktúra, a to hlavne chýbajúce letecké spojenia. Ďalšou oblasťou, kde sa žiada výrazné zlepšenie, je legislatíva. Služby v cestovnom ruchu stavajú na ľudskej práci. V službách ľudskú prácu nedokáže nič nahradiť, bez nej jednoducho služby nebudú.
Vidíme tu obrovské rezervy v Zákonníku práce pri zohľadňovaní sezónnych prác. Zamestnanci sú pre zamestnávateľov drahí, v službách sa to prejavuje najviac. Mnohé z týchto podnikov sú personálne poddimenzované, to znamená, že zamestnávajú menej ľudí, ako by sa možno žiadalo. Samostatnou kapitolou je vysoká sadzba DPH. Vo všetkých krajinách EÚ, s výnimkou Dánska a Veľkej Británie, sú pritom znížené sadzby DPH pre ubytovacie alebo reštauračné služby alebo ich kombinácie. Na Slovensku máme rovnaký problém s nezamestnanosťou, a obzvlášť mladých ľudí. Zníženie DPH pre služby cestovného ruchu je jeden z návodov, ako ju znížiť.
Napríklad v Maďarsku je DPH pre cestovný ruch na úrovni 18 percent, čo nie je až také odlišné číslo od nášho. Napriek tomu majú dvojnásobné počty ubytovaní.
Aj tam je výrazne znížená z pôvodných 27 na 18 percent. Avšak v Maďarsku funguje aj iná podpora zo strany štátu. Napríklad na propagáciu majú niekoľkonásobne vyšší rozpočet ako naša SACR. Okrem toho tam naštartovali tieto procesy oveľa skôr, teraz už iba ťažia z dobrého mena a skúseností návštevníkov.
To sú veci, ktoré môže zmeniť štát. Čo môžu však urobiť samotní hotelieri?
Ak ich odbremeníme od obrovského množstva administratívy a prekážok v podnikaní, tak sa konečne budú môcť venovať hosťom a neustálemu zvyšovaniu kvality služieb, ich rozširovaniu. Budú mať čas a prostriedky na lepšiu a priamu propagáciu, a to aj v spolupráci s oblastnými organizáciami.
Najlepšou reklamou v cestovnom ruchu sú samotní hostia, ktorí si pozitívne skúsenosti a zážitky so sebou odnášajú a šíria ich medzi svojimi známymi.
Na tie sa však veľa frfle. Aká je podľa vás kvalita služieb na Slovensku?
Náročnosť slovenských klientov stúpa. Je to spôsobené aj nastupujúcou mladou generáciou, ktorá nie je poznačená kvalitou z minulých rokov a má bohaté skúsenosti so službami v zahraničí. Som presvedčený, že slovenský cestovný ruch nemá zásadný problém s kvalitou. Skôr s výkonnosťou.
Rezervy v obsadenosti teda majú aj zariadenia, ktoré patria z hľadiska kvality k top hotelom. Na Slovensku totiž trpíme na nedostatok návštevníkov, ktorí by ich naplnili. A tých nenalákame iba na kvalitné hotely. Musíme im vytvárať dôvody, prečo sem na Slovensko majú prísť. A to sú okrem iného aj rôzne športové, kultúrne a odborné podujatia.
Nie je tých hotelov aj trochu veľa?
Do istej miery áno. Napríklad situácia hotelov v menších mestách na Slovensku ale aj v tradičných strediskách, v ktorých sa neinvestovalo do obnovy infraštruktúry, je kritická. Nie sú tam ani podujatia, pre ktoré by turisti začali chodiť. Sú tu však aj pozitívne príklady, keď napríklad výstavba súťažného okruhu v Orechovej Potôni naštartovala cestovných ruch v tomto regióne, a podujatiami, ktoré sa tam organizujú, sa vytvoril nový segment návštevníkov.
Je trh ešte stále degenerovaný zľavovými portálmi?
Neuvážený predaj kapacít cez zľavové portály urobil v minulosti veľkú paseku hlavne v oblasti cien, z ktorej sa budeme musieť dlho spamätávať. Nemôžme sa čudovať, že mnohí v čase, keď sa negatívne dosahy krízy najtvrdšie prejavili v cestovnom ruchu, a keď absentovala akákoľvek podpora zo strany štátu, začali hľadať riešenie situácie predajom cez zľavové portály. Zľavové portály áno, ale nie za každú cenu. Je to len jeden z distribučných kanálov. Dnes máme okrem preferovaných vlastných kanálov aj široké možnosti využívania online recenzie, rezervačných portálov a iných možnosti predaja. Zákazníci sa totiž v súčasnosti nerozhodujú už iba podľa fotiek, ale podľa toho, čo o danom zariadení povedal niekto, kto ho navštívil.