Nemecko výrazne tlačilo na škrtanie v problémových krajinách. Nespôsobujú tieto opatrenia však ešte väčšie problémy?
Krátkodobo sa do väčších problémov určite dostávajú. Keďže predchádzajúce rozpočty boli expanzívne. Treba si však uvedomiť, ako vyzerala kríza približne pred rokom, kým na scénu vstúpila ECB. Dovtedy tlačili dlhopisové trhy tie krajiny do výrazného šetrenia, keďže nevládali splácať svoje záväzky.
Tvrdý postoj Nemecka dáva zmysel, pretože ak by povolilo, tak by ho ostatné krajiny mohli stiahnuť zo sebou, keďže problémové krajiny by neboli donútené robiť reformy, ktoré tak potrebujú.
Grécko či Portugalsko však zatiaľ neukazujú žiadne známky výraznejšieho zlepšenia. Nemala by sa teda stratégia škrtov zmeniť?
Osobne si myslím, že drobné náznaky zlepšenia tam sú. V týchto krajinách už celkovo dosť klesli mzdové náklady, čo je dôležité pre zlepšenie konkurencieschopnosti, aby sa štruktúra ekonomiky v blízkom čase mohla zlepšiť. Tým môžu prilákať aj investorov. Pozitíva škrtov sa teda už ukazujú.
A zároveň sa mení aj stratégia, čo sa dá pozorovať asi posledných šesť mesiacov. Už sa škrtá menej a krajiny sa snažia podporovať svoj rast, vidno to napríklad v Taliansku, Španielsku či vo Francúzsku. Nemecko je síce proti tomu, ale nedokáže tomu zabrániť, keďže tieto krajiny nedostali pomoc.
Čo im to dovolilo?
Umožňuje im to situácia na dlhopisovom trhu, ktorá na nich už toľko netlačí. Je to najmä zásluha ECB a jej záruk. Fiškálna politika krajín eurozóny je tak menej reštriktívna. V druhom polroku tohto roka by vďaka tomu mali zažiť rast.
Nemecko má dlhodobo výrazne vysoké prebytky obchodnej bilancie. Aké problémy to v eurozóne spôsobuje?
Každá nerovnováha sa vždy prejavuje nejako negatívne. Ak má prvý prebytky, tak druhý musí mať deficity a prvý takto vlastne vysáva bohatstvo z iných krajín. To je však veľmi zjednodušený pohľad. Všetci môžu spraviť to, čo urobili Nemci v 90. rokoch, keď reformami zapracovali na svojej konkurencieschopnosti, čo sa im vypláca aj teraz, keďže ostatní zmeny nespravili.
Robiť reformy dnes je však výrazne ťažšie.
To je pravda, ale aj tak nie sú nemožné. Nemecko takto vytvára správny tlak, aby sa aj ostatné krajiny rozhýbali. Samozrejme, aj ony by mohli prijať zmeny, ale ak by trebárs podporili domáci dopyt, napríklad cez rast miezd, tak by mohli oslabiť svoju pozíciu nielen v rámci Európy, ale aj voči Číne. To eurozóna nepotrebuje.
Nie je pre eurozónu kontraproduktívne, že Nemecko je v obchode také dominantné a ostatné krajiny mu nestíhajú konkurovať?
Zhodneme sa na tom, že najlepšia by bola rovnováha alebo aby sa aspoň tieto obchodné deficity pohybovali v cykloch, a nie jednosmerne. Ale máme tu otázku, či by sa Nemecko malo približovať k zvyšku eurozóny alebo ostatné krajiny by sa mali snažiť napodobniť ich.
Nemal by sa zmeniť aspoň prístup z hľadiska úsporných opatrení? Každá krajina je predsa odlišná.
Možnosťou je ešte viac prepojiť krajiny eurozóny, čo by ju mohlo posunúť bližšie k federácii. Krajiny by mali spoločný rozpočet, mohli by vydávať spoločné štátne dlhopisy.
Mali by si Slovensko a Česko brať príklad a tiež menej šetriť?
V Česku sme doteraz viac šetril, ale opasky sa už začínajú povoľovať. Politická situácia je všelijaká, uvidíme, ako sa to vyvinie. Isté však je, že obe krajiny si to môžu čiastočne dovoliť, keďže majú relatívne nízke zadlženie a dlhopisy nie sú a nikdy ani neboli pod zásadnejším tlakom. Mali by sme však byť obozretnejší. Návrat ekonomického rastu by však nemal byť signálom na zvyšovanie míňania.