Mzdy: Vedú Bratislava a Košice

Najvyššie nominálne mzdy majú Bratislavčania, Trnavčania, Košičania a Trenčania. Len v hlavnom meste v tomto roku priemerná hrubá mesačná mzda presahuje 22-tisíc korún. "Cenu práce v regiónoch určuje okrem iného aj miera nezamestnanosti," hovorí Katarína Kohútiková, riaditeľka Inštitútu sociálnej politiky zriadeného ministerstvom práce.
Čím vyšší je dopyt po práci, tým nižšia je jej cena. Príchod zahraničných a rozmach domácich investorov v regiónoch cenu práce výrazne nedvíha. Prispôsobujú sa krajským pomerom.
Výšku nástupných platov podľa štúdie PayWell 2004 z dielne PricewaterhouseCoopers určuje aj vzdelanie. Kým priemerný nástupný plat stredoškoláka je dnes 13 400 korún, vysokoškolsky vzdelaný pracovník zarába 18 600 korún. Až 67 percent zamestnávateľov mzdy zvyšuje po troch odpracovaných mesiacoch a to v priemere o 18 percent.
Čoraz populárnejšou sa stáva odmena odvíjajúca sa od individuálneho výkonu. Tvorí jednu z častí variabilnej zložky mzdy, jej uplatňovanie sa však líši podľa kategórie zamestnancov. PricewaterhouseCoopers v tomto roku zaznamenal najväčší podiel variabilnej zložky na celkovom príjme v kategórii obchodníkov, a to v pásme 29 až 32 percent. Vo vrcholovom manažmente táto časť platu priemerne tvorí 27 percent celkovej mzdy. "Modelovanie variabilnej zložky zohľadňuje vo všeobecnosti tri hlavné faktory. Výsledky spoločnosti, tímu alebo jednotlivca. Tie sú ďalej formulované v ukazovateľoch ziskovosti, finančných a hospodárskych výsledkoch a plnení plánu," uzatvára prieskum.
Disproporcie na pracovnom trhu vedú k zvýšenej migrácii pracovnej sily. "Do Bratislavy som prišla z Humenného. Hoci zarobím viac ako doma, viac si dovoliť nemôžem," myslí si Zuzana, pracovníčka jedného z bratislavských hotelov. Z platu jej uberajú výdavky na prenájom bytu a vyššie spotrebiteľské ceny v hlavnom meste.