Obávané trio inštitúcií, ktoré diktuje zachraňovaným krajinám eurozóny podmienky pomoci, čaká rošáda. Z takzvanej Trojky, Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu má vypadnúť práve tretia spomenutá organizácia. Podľa informácií HN by ju mal nahradiť euroval ESM.
Nepochopená Európa
„Štáty eurozóny musia o záchranných programoch rozhodovať samy,“ vyhlásil pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung riaditeľ eurovalu ESM Klaus Regling. Okrem toho, že naznačil ukončenie spolupráce s Menovým fondom, pustil sa aj do kritiky. „Fond urobil frašku z paktu stability a rastu. Nielenže vytvára falošné rozpory, ale predovšetkým ukazuje, že nechápe pravidlá našej menovej únie,“ povedal šéf záchranného fondu eurozóny. Jedným dychom však dodal, že k zmene len tak ľahko nedôjde. Fond má podľa neho nezastupiteľnú rolu pri terajších záchranných prácach na starom kontinente.
Reglingove úvahy potvrdil pre HN aj štátny tajomník nášho ministerstva financií Vazil Hudák. „Myslím však, že zmeny prídu najskôr o desať rokov,“ upozornil. Oficiálne diskusie sa podľa neho ešte nezačali, no transformácia Trojky podľa jeho názoru príde. „Menový fond by mohol časom nahradiť euroval ESM. Však aj vznikol s cieľom podieľať sa na záchrane,“ dodal.
Menším fond vyhovuje
Podľa pozorovateľov však za Reglingovým vyhlásením stoja rastúce rozdiely v pohľade na riešenie krízy na starom kontinente. Poslednou kvapkou malo byť otvorené priznanie Menového fondu, že v prípade záchrany Grécka sa robili chyby. Kým fond zožal za kritický postoj ku krokom Trojky pochvalu zo strany Atén, z Bruselu sa zdvihla vlna nevôle. „Reglingova reakcia je sčasti reakciou na významné rozdiely v agende jednotlivých členov Trojky,“ povedal pre HN analytik Institute for New Economoc Thinking (Inštitút pre nové ekonomické uvažovanie) Marshall Auberbach. Ďalším dôvodom kritiky na účet fondu zo strany nemeckého nominanta v záchrannom fonde sú podľa neho predčasné voľby v Nemecku. Podľa Auberbacha nie sú vítané negatívne reakcie na adresu politiky terajšej nemeckej garnitúry.
Poradíme si sami
„V Európskej únii, v eurozóne, je dostatok technických aj finančných zdrojov, aby sme sa vedeli riešiť akékoľvek zo záchranných programov,“ povedal k možnosti vystúpenia Menového fondu z Trojky predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Ako však dodal, platí to pre budúcnosť. Terajšia pomoc, napríklad v prípade Grécka či Portugalska, počíta s pomocou fondu. Zmeny by mohli by podľa Barrosa kontraproduktívne. S financiami by Európa nemusela mať problém ani podľa Auberbacha. Postarať by sa o to mohla Európska centrálna banka, podľa analytika však chýba politická vôľa. Zaujímavé je, že samotný Hudák považuje účasť Menového fondu na záchranných prácach za pozitívnu pre menšie krajiny eurozóny „Má pomerne neutrálny pohľad a vyvažuje značne silný vplyv veľkých krajín eurozóny, ktorý je prítomný v európskych inštitúciách,“ uzatvára.