Odsunúť dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu pre investovanie štátnych peňazí do výstavby obchvatu Bratislavy by stálo za úvahu. Zvlášť, ak sa podľa odborníkov dá na takomto kroku ušetriť približne miliarda eur. Zhodli sa na tom počas dnešného rokovania parlamentného finančného výboru opoziční poslanci Jozef Kollár (nezaradený) a Pavol Zajac (KDH). Výbor diskutoval o návrhu rozpočtu na budúci rok.
"Vedel by som si predstaviť, že by stálo za to odložiť o nejaký rok – dva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, s využitím investičnej výnimky a financovať obchvat Bratislavy z rozpočtu, nie formou PPP projektu," opísal Kollár.
V súčasnosti totiž ministerstvo dopravy pripravuje kroky na to, aby sa obchvat hlavného mesta staval ako projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP). Aktuálne prebieha súťaž na zhotoviteľa stavby. Podľa rezortu je to jediná možnosť, ako stavať obchvat teraz. Podľa štúdie realizovateľnosti by mohla cena za projekt po vybudovaní a 30-ročnej prevádzke dosiahnuť 4,53 miliardy eur. Konečnú sumu ale určí prebiehajúca súťaž.
Poslanec Zajac však upozornil, že samotná výstavba obchvatu by stála približne jednu miliardu eur. To by znamenalo v priebehu piatich rokov investovať do výstavby ročne asi 200 miliónov eur. "Myslím si, že to by stálo za to," konštatoval Zajac.
Možnosť odklonenia od vyrovnaného rozpočtu v prípade reforiem či veľkých investícií pripustil minulý týždeň aj minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Súvisí to však podľa neho aj so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovou brzdou, a preto je na taký postup potrebná zhoda naprieč celým politickým spektrom.
Obidvaja opoziční poslanci dnes na výbore zároveň ocenili, že sám minister priznal, že rozpočet na budúci rok je volebným rozpočtom. "Mrzí ma ale, že vláda, ktorá mala silný mandát, neurobila zásadné reformy," dodal Zajac. Vedel by si ich predstaviť napríklad v oblasti zdravotníctva či verejnej správy. Podobne by si zoštíhlenie štátneho aparátu vedel predstaviť aj Kollár. Pýtal sa napríklad, či je pre Slovensko potrebných toľko územných celkov, miest a obcí, alebo taký počet poslancov v miestnych a mestských zastupiteľstvách.
Podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna by zase najradšej nechal viac peňazí v rukách ľuďom, nech oni sami rozhodnú, na čo ich použijú. Podľa opozičnej SaS zase návrh rozpočtu na budúci rok smeruje Slovensko k štátu, ktorý viac ľuďom berie, ale nedáva im to, čo potrebujú.