Štát chystá v žilinskom regióne masívne investície. Zrealizuje ich tu Národná diaľničná spoločnosť (NDS). „V rokoch 2013 až 2016 preinvestujeme v tomto kraji na diaľničnej sieti 1,7 miliardy eur,“ vyhlásil na žilinskom regionálnom diskusnom fóre Hospodárskych novín HNregióny Milan Gajdoš, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ NDS s tým, že po tomto období sa ešte preinvestuje 800 miliónov eur.
O drvivú väčšinu, 1,4 miliardy eur, sa momentálne súťaží – boli vyhlásené tendre. S týmito investíciami súvisí výstavba nielen našej najdôležitejšej diaľnice D1, ale diaľnice smerom na Poľsko – D3. „Už toto číslo samo osebe dáva signál pre menšie spoločnosti, ktoré tu môžu získať zákazky. Naši hlavní dodávatelia totiž budú potrebovať subdodávateľov,“ dodal Gajdoš.
Východ stratí prvú pozíciu
Investičné projekty tejto spoločnosti, ktorej stopercentným akcionárom je štát, sa dnes zhruba zo 70 percent realizujú v prešovskom a košickom regióne. V tomto roku by však malo dôjsť k zásadnému obratu v prospech Žilinčanov. „Všetky úseky, ktoré sme tu chceli začať stavať, máme v tendroch a tie môžu byť v krátkom čase ukončené. Následne po tom, čo sa spustí výstavba jednotlivých úsekov v Žiline a okolí, kde budujeme napojenie na Česko, bude región Žiliny absorbovať 70 percent investičných projektov diaľničnej spoločnosti,“ podotkol Gajdoš.
S investíciami v žilinskom regióne je spojená aj výstavba hlavnej osi Bratislava – Košice. Na otázku šéfredaktora HN Petra Vavra, či diaľnica na východ bude dokončená do konca roku 2018, Milan Gajdoš reagoval, že to bolo ich cieľom. „Tento náš zámer však naráža na problémy. Určite sa zrealizuje zásadný posun, no aký veľký, určia rôzne veci. V súčasnosti sa totiž chystá výstavba v najťažšom území diaľničnej siete či už z pohľadu robotníckej profesie, alebo ochrany prírody. Kedy presne D1 bude dokončená, sa ukáže až v roku 2014, kedy budeme poznať detailne geológiu tamojšieho územia.“
Diaľnice zvýšia šance
Zlepšenia infraštruktúry v žilinskom regióne sa dožadujú aj miestni podnikatelia. Zlá infraštruktúra im totiž predražuje zásobovanie, ale aj ohrozuje výrobu, keďže ich pracovníci často uviaznu v zápchach. Navyše od nových ciest si sľubujú aj pritiahnutie nových investorov. Tých k nim zatiaľ láka hlavne automobilka Kia a zameriavajú sa hlavne na oblasti strojárstva, automobilového či elektrotechnického priemyslu. „Po tom, čo sa infraštruktúra dobuduje, náš potenciál v získavaní investorov sa zásadným spôsobom zvýši. Záujem budú mať nielen priemyselné firmy, ale aj investori pôsobiaci v biznise s cestovným ruchom,“ povedal podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Štrba.
Už dnes Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) rokuje s piatimi investormi, ktorí by tu mohli vytvoriť v žilinskom regióne 300 nových pracovných miest a preinvestovať 50 miliónov eur.
Ide o firmy, ktoré pôsobia v automobilovom a strojárskom sektore, medzi záujemcami sa nachádzajú i dodávatelia pre automobilky Mobis a INA Kysuce.
Slováci smerujú do exotiky
Na diskusnom fóre sa zúčastnil aj šéf investičných projektov v štátnej investičnej agentúra Roman Sabo. Podľa neho viaceré slovenské firmy vidia príležitosť pre investície v juhovýchodnej Ázii. „Vietnam, Indonézia či celá juhovýchodná Ázia dnes vo veľkom riešia rozsiahle infraštrukturálne projekty. Hovorím nielen o výstavbe diaľnic, ale predovšetkým o elektrárňach. Naše firmy majú s takýmito projektmi bohaté skúsenosti a ja verím, že sa na týchto trhoch presadia.“
Na otázku, s koľkými firmami agentúra o vstupe na tieto trhy rokuje, Sabo reagoval, že konkrétny byť nemôže. Poukázal na prípad výstavby uhoľnej elektrárne v Indonézii, ktorú realizuje levická spoločnosť Istroenergo. „A takýchto projektov je rozhodne viac.“ Úlohou štátnej agentúry SARIO je nielen lákať k nám nové firmy a rozvíjať súčasne projekty, ale pomáha taktiež našim podnikom etablovať sa v zahraničí.