Slovensko dá peniaze na rozvoj krajiny, ktorej nezávislosť neuznalo. Kosovo sa v budúcom roku zaradí medzi desiatku krajín, do ktorých nasmerujeme približne 6-miliónový balík peňazí určený na rozvojové aktivity.
Ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že Slovensko realizuje rozvojové projekty v Kosove už desať rokov a preto nejde o žiadnu novinku. V rokoch 2014 až 2018 by sa však naše aktivity v tejto krajine mohli zintenzívniť. Slovensko už totiž svoje peniaze nebude posielať do Srbska, Čiernej Hory ani do Macedónska. Teda do krajín, ktoré patrili v minulosti medzi naše priority v regióne západného Balkánu a do ktorých smerovalo niekoľkonásobne viac peňazí ako do Kosova.
Intenzívnejšia spolupráca
Aj podľa odborníka na juhovýchodnú Európu spolupráca medzi Slovenskom a Kosovom v budúcnosti narastie. „Kosovo sa natoľko vzdialilo Belehradu, že by bolo kontraproduktívne ignorovať túto krajinu,“ vysvetľuje Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dôkazom väčšej spolupráce nie je podľa neho iba to, že sa Kosovo dostalo medzi naše projektové krajiny, ale napríklad aj skutočnosť, že Slovensko v minulom roku začalo uznávať kosovské pasy.
„Záleží nám na ekonomickom a sociálnom rozvoji tejto menej rozvinutej časti regiónu, ako aj na jeho európskej perspektíve ako súčasti západného Balkánu, zdôvodňuje naše aktivity v krajine rezort zahraničia. V Kosove sa chce preto primárne zamerať na odovzdávanie našich transformačných skúseností.
Šanca aj pre podnikateľov
V minulosti sa do rozvojovej spolupráce na Balkáne zapájali aj slovenskí podnikatelia. Ako však upozornili aj HN, tak v mnohých prípadoch išlo o špekulantov, ktorí chceli na štátnych peniazoch zarobiť a na Balkán priniesť nepotrebné projekty. Po novom by to už malo byť ťažšie. Rezort pod vedením Miroslava Lajčáka (nominant Smer-SD) totiž pripravuje nové pravidlá pre zapájanie podnikateľov do rozvojových projektov.
Najväčšiu šancu uspieť budú mať podnikatelia pôsobiaci v sektoroch energetiky a vodného a odpadového hospodárstva. Riaditeľ spoločnosti Thermo/Solar Žiar Milan Novák už v minulosti túto možnosť viackrát využil. Jeho firma na Balkáne zrealizovala tri projekty na ohrev vody v sociálnych zariadeniach prostredníctvom využitia solárnych energií. Víta, že Slovensko už nebude pomáhať Srbsku a Čiernej Hore. „Existuje veľa krajín, ktoré pomoc potrebujú viac. Príliš veľa pomoci prostredie kazí. Takouto pokazenou krajinou je napríklad Bosna a Hercegovina, hovorí Novák. Problém v krajine, ktorú chce Slovensko aj naďalej podporovať, ilustruje na vlastnej skúsenosti. „Mali sme im postaviť solárny systém na nemocnici, ktorá však mala deravú strechu. Chceli od nás, aby sme im opravili aj túto deravú strechu. Považoval som to za nehorázne, preto sme radšej celý projekt stiahli, hovorí Novák.
V Južnom Sudáne ostaneme
Novák chce po novom orientovať rozvojové aktivity svojej firmy do Afriky. V nej chce Slovensko intenzívnejšie pomáhať Keni a Južnému Sudánu. Pôvodne sme však uvažovali nad tým, že sa z druhej menovanej krajiny stiahneme. „Južný Sudán je jedna z najchudobnejších krajín sveta, v ktorých sú slovenské organizácie dlhodobo prítomné a dosahujú výsledky oceňované aj medzinárodnou komunitou, preto by Slovensko nemalo takýto typ krajiny opúšťať, oceňuje rozhodnutie zotrvať výkonná tajomníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Lenka Nemcová.