560 miliónov eur. Presne o túto sumu sa za jeden štvrťrok znížilo celkové zadlženie Slovenska. Dlh krajiny tak klesol prvýkrát po dvoch rokoch.
Dôvod prudkého poklesu je jasný. V prechádzajúcom období si štát požičal "do zásoby" a potom sa už takmer vôbec nezadlžil. "V treťom kvartáli bola len minimálna emisná aktivita, naopak Slovensko malo splatné dlhopisy a štátne pokladničné poukážky," vysvetľuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Minister financií Peter Kažimír má dôvod na radosť. Dlh Slovenska klesol po dvoch rokoch.
V porovnaní s hrubým domácim produktom klesol dlh z 58,1 na 57,2 percenta. Ostáva tak stále nad hranicou, kedy je minister financií povinný predložiť vyrovnaný rozpočet. Takzvaná dlhová brzda sa však aktivuje až po koncoročných údajoch, ktoré budú známe o tri mesiace.
Boros predpokladá, že do konca roka bude pokles dlhu pokračovať a dosiahne 54,5 percenta HDP. Štát mal totiž v októbri splatné dlhopisy až vo výške 1,5 miliardy eur. O tieto peniaze sa dlh zníži.
Ak by sa tieto prognózy naplnili, rezort financií sa vyhne tvrdším sankciám. Tie prichádzajú až od hranice 55 percent.
|
Ako funguje dlhová brzda Po potvrdení koncoročného dlhu Slovenska vyplývajú pre ministra financií nasledovné sankcie: - ak dlh prekročí hranicu 50 percent HDP, musí predložiť správu parlamentu, kde vysvetlí výšku dlhu a návrhy na jeho zníženie - po prekonaní 53 percent vláda predkladá opatrenia na zníženie dlhu a zároveň sa znížia vláde platy na úroveň predchádzajúceho roka - ak je dlh väčší ako 55 percent, vláda musí viazať tri percentá výdavkov a predložiť rozpočet, v ktorom nerastú výdavky - toto pravidlo platí aj pre rozpočty obcí a krajov - nad hranicou 57 percent musí predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, platí to aj pre rozpočty obcí a krajov - ak dlh prekročí 60 percent, musí vláda požiadať parlament o dôveru |