Rozhodli sa pre revolúciu: stať sa prvým európskym mestom bez reklám. A namiesto nej vysadiť stromy či postaviť informačné tabule. Takto bude už od apríla vyzerať francúzske mesto Grenoble. A teraz trochu iný príklad. Tým je Slovensko, kde sa dnes bilbordy nachádzajú doslova na každom kroku. To by sa však malo zmeniť. Teda v prípade, ak mestá využijú nový bič na takzvaný vizuálny smog, ktorý dostali do rúk od tohto roka cez nový stavebný zákon. „Som presvedčený, že je prvým nástrojom, ktorý by mohol byť prelomovým v regulácii vonkajšej reklamy,“ povedal poslanec a primátor Žiliny Igor Choma, ktorý legislatívu aj s Renatou Zmajkovičovou (obaja Smer-SD) presadil.
Jednou z najzásadnejších zmien je to, že zákon sa začne vzťahovať aj na reklamu. A pokiaľ nebude legálna, môže byť ako čierna stavba zbúraná. „Doteraz sme ju riešili iba pokutami a konaniami,“ povedal pre HN Richard Rybníček, primátor Trenčína. Ako doplnil, po novom budú môcť bez zdĺhavého a často neúspešného konania odstrániť nelegálne bilbordy aj vlastníci tých pozemkov, ktorí nedali majiteľom reklám na ich výstavbu súhlas.
Odborníci sú však skeptickí. Podľa prezidenta Klubu reklamných agentúr Slovenska Róberta Slováka by najviac pomohlo, keby sa zlepšila vymáhateľnosť práva. Zároveň ak by bol akčnejší prístup proti nelegálnym aktivitám, nižšia tolerancia a promptné konanie príslušných orgánov.
„To však žiadna novela zákona nevyrieši,“ dodal Slovák. Len na spresnenie – vďaka novele stavebného zákona, ktorá je platná od januára 2015, sa zo Slovenska krajina bez reklám nestane. Marketingové pútače by však mala pomôcť obmedziť.
Uvedieme to na príklade. Po novom je reklamnou stavbou už aj pútač osadený v kvetináčoch, na plotoch alebo betónových kvádroch. Vzťahuje sa teda naň stavebný zákon a pokiaľ nie je povolený, úrady ho môžu považovať za čiernu stavbu.
Reklamu budú musieť označiť
Každý bilbord alebo inú reklamnú stavbu musí jej vlastník označiť do konca júla tohto roka. Ak tak neurobí, bude klasifikovaná ako čierna stavba, pričom stavebné úrady ju budú môcť odstrániť.
Čítajte viac:
Nehody mohli zapríčiniť aj bilbordy
Ak ľudia chcú žiť s reklamou, netreba ich nútiť k zmene
„V Trenčíne máme absolútne všetky bilboardy zmapované. Preto nás čaká jednoduchá práca – nelegálne pútače začneme hneď odstraňovať, lebo vieme, kde ich máme,“ zdôraznil primátor Rybníček. Doteraz Trenčín mohol nelegálnu reklamu riešiť iba pokutami a konaniami, pričom vďaka týmto aktivitám odstránil okolo 60 bilbordov.
Koniec dodatočnému povoľovaniu
Nový zákon nedovoľuje ani dodatočné legalizovanie čiernych stavieb, ako to bolo doteraz a mnohí to hojne využívali. Reklamné zariadenie sa od nového roku môže postaviť až po tom, ako bude mať jeho vlastník od stavebného úradu všetky povolenia, inak ho hneď odstránia. „Vlastníci bilbordov, ktoré boli osadené do konca minulého roka, stále môžu o dodatočné povolenie požiadať. Ak ich riadne označia, tak sa zlegalizujú,“ podotkol Rybníček.
„Zavádza sa aj koregulačný mechanizmus v boji proti nelegálnym billboardom – záujmové združenia vlastníkov reklamných stavieb sa budú môcť spolupodieľať na odstraňovaní nepovolených reklamných stavieb,“ tvrdí hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Prínosom pre samosprávy je aj to, že ak je vlastník reklamného zariadenia neznámy, a teda nie je možné s ním viesť spor, stavebný úrad môže rozhodnúť o odstránení tejto stavby a do 30 dní ju zlikvidovať. „V Žiline je viac ako tritisíc nelegálnych bilbordov. Sme pripravení v druhom polroku, dokedy majú majitelia podľa litery zákona označiť svoje reklamy, zlikvidovať až polovicu z nich,“ povedal Choma.
Ďalšou významnou zmenou je, že pri cestách prvej triedy a vedľa medzinárodných trás nemôžu byť bilbordy vedľa cesty bližšie ako sto metrov. Od nového roka dostanú majitelia povolenia na osadenie bilbordov až za touto hranicou. Tie, ktoré sú legálne a nachádzajú sa bližšie pri cestách, sa budú musieť presunúť tiež za spomínanú stometrovú hranicu. Keďže ide o väčšiu zmenu, na takéto presunutie majú majitelia čas do roku 2017.