Bratislava, potom okolie Bratislavy, trocha Košice a dlho nič. Situácia na realitnom trhu sa roky nemení. Hlavné mesto sa môže pochváliť najvyššou kúpyschopnosťou v krajine, aj preto väčšina projektov smeruje práve sem. Nič na tom nemení ani aktuálne oživenie na realitnom trhu. Rozhoduje najmä predajná cena, a tá je v Bratislave takmer dva razy taká vysoká ako v ostatných krajoch.
Stavili na domy
Sú druhým najväčším mestom krajiny a oproti Bratislave majú Košice len o polovicu menej obyvateľov. V počte realizovaných a plánovaných realitných projektov je však rozdiel niekoľkonásobne väčší. „Aktuálne je vo výstavbe štyri až päť rezidenčných projektov, ktoré môžeme označiť ako väčšie. V Bratislave ide o desiatky, pri počte obyvateľov tak môžeme hovoriť o extrémnom nepomere,“ hovorí konateľ košickej realitnej spoločnosti Fivi Consulting Samo Lukáči.
Príčiny sú podľa neho prozaické. „Všetko určuje kúpna sila a dopyt,“ povedal. Z pohľadu developerov tak podľa neho nastáva potreba väčšej kreativity a hľadania alternatívnych trendov. Ako príklad v košickom realitnom fachu uvádzajú rezidenčný projekt Panoráma spoločnosti MM Development v Košiciach. „Hoci trend sťahovania ľudí z mesta na vidiek zasiahol takmer všetky slovenské mestá, náš prieskum ukázal, že v skutočnosti chce dedinu za mesto vymeniť len 10 až 15 percent ľudí, napríklad poľovníci. Ostatných na dedinu ťahá naozaj len cena,“ hovorí konateľ spoločnosti Ján Marušin. Na základe prieskumu vznikla idea 30-miliónového projektu Panoráma, ktorý ponúka 150 domov a doplnkov, tiež sto bytov. „Hoci výstavbu posledných častí zavŕšime až v 2015, už teraz máme predané dve tretiny nehnuteľností,“ hovorí o koncepte.
Menšie rozdiely
Špecifická dostupnosti pozemkov a nízkeho dopytu v Košiciach dovolili podľa Marušina nastaviť ceny tak, že medzi domami v meste a na vidieku bol oveľa menší rozdiel. Marušin prezrádza i druhú časť receptu. „Nižšia cena vyvoláva rýchlejší predaj. Stavby tak nemusíme financovať bankovými úvermi. Skôr splatíme pôžičky za pozemky, čím tiež ušetríme na úrokoch,“ spresnil. Kým v Bratislave rozdiel medzi domom v meste a na vidieku dosahuje až 150-tisíc eur, v Košiciach sa podľa Marušina podaril stiahnuť v niektorých prípadoch na 15- až 20-tisíc eur.
Lukáči z Fivi Consulting predpokladá, že ako pionier Košice môžu tento trend posunúť aj do iných miest. „Ľudia prichádzajú na to, že vidiek pri práci v meste môže znamenať aj náklady navyše,“ povedal. Do väčších domových projektov sa developeri pustili aj v košických mestských častiach Lorinčík a Krásna.
Penta hlási odchod
Dnešnú dynamiku biznisu v Košiciach skôr ilustrujú rozhodnutia investičnej skupiny Penta. Na jar kolaudovala 83 bytov 88-miliónového projektu Nová Terasa. Zvyšných 116 bytov prvej etapy chce odovzdať do konca roka. „Nová Terasa však s najväčšou pravdepodobnosťou zostane naším jediným developerským projektom v Košiciach. Vzhľadom na naše investičné kritériá, hlavne veľkosť investície, neplánujeme v meste ďalšie projekty. Tamojší trh nemá pre nás potenciál,“ vysvetľuje šéf komunikácie skupiny Martin Danko. Z tohto dôvodu Penta chce predať svoje ďalšie košické lokality Areál VŠA a Pereš. „Tieto projekty nebudeme developersky rozvíjať. Ide o pozemky, ktoré boli získané ako vedľajší efekt iných investícií. Pozemky plánujeme predať,“ dodal.
Košice tak vo výstavbe z väčších registrujú ešte Šafránovú záhradu developera Safran Slovakia, ktorý v meste postaví približne 70 nových bytov. Výstavbu nedávno skončila spoločnosť Titus, ktorá v projekte Borovicový háj ponúka 217 bytov. Podobný útlm registrujú aj iné krajské mestá. „Dnes nie je v Bystrici dopyt. Máme za sebou štyri bytové projekty, teraz by som však do nového určite nešiel,“ povedal Daniel Janšo z Realitnej kancelárie Lux v Banskej Bystrici. Viacero realitných projektov v Nitre či Žiline zmrazila kríza a je nepravdepodobné, že sa v krátkom čase rozbehnú.