Grécko dnes pripomína krajinu dvoch svetov. Na jednej strane pribúda počet príbehov ľudí, ktorých kríza zrazila na kolená, na druhej strane žne Grécko medzinárodné uznania za škrty. Ak by ich však krajina neplnila, medzinárodní veritelia by ju odstrihli od pomoci, na ktorej dnes visí.
Z farmára nádenník
Až keď Grék Dimitris Stamatakos začne rozprávať svoj príbeh, človek si uvedomí bezútešnosť gréckej reality. Tridsaťšesťročný farmár sa pred vypuknutím finančnej krízy venoval pestovaniu olív a celkom sa mu darilo. Popri predaji úrody si zarábal aj výrobou olivového oleja. Dnes nemá komu predávať, jeho farma leží ladom a on sám chodí nádenníčiť po susedných farmách, ktoré ešte neskrachovali a berú brigádnikov.
Pomáha aj premiér
Grécko zjavne nemá na výber. Európska komisia ho pritom za škrty chváli. Aj najnovšia správa hovorí o tom, že urobilo pokrok napríklad pri „optimalizácii nákladov na riadenie jednotlivých ministerstiev, zjednodušení vývozu či reformách podnikateľského prostredia“.
Podľa komisie je však stále v čom pridať. Aj tam dostalo Grécko dlhý zoznam, na ktorom svieti hlavne daňová reforma. Okrem zvyšovania daní totiž treba bojovať aj proti daňovým únikom. Hoci prepúšťanie v štátnej správe je žiaduce, bez spolupráce medzi jednotlivými ministerstvami sa to nezaobíde. Zatiaľ veľký otáznik visí aj nad zlepšením čerpania prostriedkov z kohéznych fondov, a hlavne privatizáciou. Mali by ak nie zaplniť grécku pokladnicu, tak minimálne priniesť prostriedky na ďalšie investície.
Vedomý toho si je aj premiér Antonis Samaras. Včera vyhlásil, že je ochotný urobiť aj ďalšie kroky, aby krajine pomohol. On však nateraz hlavne cestovaním. „Plánujem viacero medzinárodných ciest vrátane návštevy Číny na budúci mesiac,“ cituje v tejto súvislosti premiéra agentúra Bloomberg, podľa ktorej si Samaras od stretnutia so zahraničnými podnikateľmi sľubuje najmä prílev nových investícií a spropagovanie Grécka ako dovolenkovej destinácie.
Opačný účinok
Úspory však znamenajú pre ekonomiku aj jednu nášľapnú mínu. Rast nezamestnanosti. „Oficiálna miera nezamestnanosti vystúpi na viac ako 30 percent. Škrty sú ďalší krok, ktorý ohrozí sociálnu stabilitu a ľudí nasmeruje k politickému extrémizmu,“ odhaduje vývoj grécke odborárske hnutie ADEDY.
Aj podľa analytikov majú škrty na grécku ekonomiku opačný účinok. „Konsolidácia je pre ekonomiku negatívna. Predstavuje znižovanie stimulov, ktoré síce pomohli mnohým investíciám k vzniku, veľa však bez nich nedokáže prežiť,“ tvrdí Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers. Podľa neho grécka ekonomika pri snahe stláčať deficity nadol prepadla oveľa viac ako sa očakávalo. Ekonomický prepad tak znižuje daňové príjmy a zároveň cez nižší hrubý domáci produkt nafukuje dlh.