Čo rok, to štrajk alebo štrajková pohotovosť. Taká je bilancia spoločnosti PPS Group za posledné roky. Strojársky podnik zažil za ostatné desaťročia vzostupy aj pády. Aj tie prispeli k tomu, že na rozdiel od iných podnikov sa jeho zamestnanci vedeli postaviť za spoločnú vec. A neboli to len vyššie platy. V Detve už štrajkovali aj proti hrozbe prepúšťania, Zákonníku práce aj ťažbe zlata.
Česká odnož Kopřivnice
Strojársky podnik začal písať svoju históriu ako odnož českej Tatry Kopřivnice. Jeho hlavnou náplňou bola produkcia stavebných strojov. Práve s takouto ambíciou otvárali svoje brány Podpolianske strojárne (PPS) v Detve. A až do prelomu v roku 1989 sa firma niesla na rastovej vlne. Okrem nakladačov, rýpadiel a transportérov sa podnik začal špecializovať aj na vývoj. A mal úspech. V jeho portfóliu ste mohli nájsť vlastné priemyselné roboty či vo svete preslávené tanky.
Rok 1989 priniesol zvrat. Kým dovtedy bol podnik sebestačný a predával zväčša hotové výrobky, po tomto dátume sa pomer začína obracať. PPS rýchlo získavajú talianskych, amerických, ale aj nemeckých odberateľov. Dodávajú im však len časti produktov. Posilnené rýchlym úspechom ohlasujú strojárne začiatkom 90. rokov veľkú expanziu a rozširujú výrobné produkty. Zakladajú dokonca spoločný podnik na Ukrajine. Počiatočný entuziazmus však rýchlo vyprcháva. Prelom tisícročí končia strojárne v červených číslach. Nestabilita trhu aj nešťastné rozhodnutia ich v roku 2002 dostávajú do konkurzu.
Na dne
So strojárňami to vyzerá zle-nedobre. Z vyše dvoch tisíc zamestnancov podnik počíta len s 280. Konkurz sa navyše komplikuje. Strojárne sa totiž v dôsledku finančných problémov rozčlenili na PPS Holding a PPS. Po mesiacoch súdnych prieťahov nakoniec podnik v konkurze získava spoločnosť Sitno Holding a skupina švajčiarskych a českých investorov. A strojárne naberajú druhý dych.
Ambícia však zostala len ambíciou. Príchod krízy odhalil zraniteľnosť celého podniku v plnej sile. „Naše portfólio bolo také, že sme boli odkázaní na zákazníkov zo stavebného a z banského priemyslu. Tí jediní nám pred recesiou zadávali objednávky. Nuž a keď sa nedarilo im, u nás nastal doslova až multiplikačný efekt,“ približoval pre HN situáciu z roku 2009 generálny riaditeľ PPS Group Pavol Šimkovič. Výsledkom bolo, že firma prepustila takmer 800 zamestnancov. V ďalších rokoch sa však podnik vracia k rastu. A postupne sa takmer vracia k predkrízovým číslam. PPS dnes zamestnávajú okolo 1300 ľudí. V regióne s 15-percentnou nezamestnanosťou sú najväčším zamestnávateľom. Zamestnanci vedia, že podniku sa darí. Veď za posledných deväť rokov skončili v strate len v roku 2009. Aj preto pomerne často využívajú formu štrajku, ktorá im neraz priniesla úspechy.