Je euro pre Slovensko ťahúňom alebo by sme sa bez neho mali lepšie. Práve na význam našej meny sa pozreli dve osobnosti.
Áno, ale. Nie, aj keď. Takto by vyzerala odpoveď na otázku, či sa nám vyplatilo prijať euro. Pričom posledné roky rástli na hlasitosti predovšetkým kritické hlasy. „Slováci ručia napríklad za talianske dlhopisy. Taliani majú vďaka tomu extrémne nízke úroky, napriek extrémne vysokému dlhu. A my to spolufinancujeme spoločnou menou,“ hovorí v dueli dvoch osobností Juraj Karpiš, analytik INESS.
Podľa jeho slov pritom Slovensko nemá reálne kontrolu nad výškou talianskych dôchodkov či iných verejných výdavkov. „Že to nie je pravda, lebo máme fiškálny kompakt a iné pravidlá strážiace fiškálnu zodpovednosť v eurozóne? Nebuďme Francúzom na smiech,“ konštatuje Karpiš.
Čítajte viac:
Jeden za všetkých, všetci za jedného
Silné argumenty padajú i na druhej strane. „Naša extrémne otvorená, exportne zameraná a na obchod s eurozónou orientovaná ekonomika výrazne profituje zo stabilného kurzu, nižších transakčných nákladov v zahraničnom obchode,“ oponuje Ivan Mikloš.
A neostáva len pri tomto argumente. Podľa exministra ešte významnejší pozitívny vplyv malo euro pred samotným prijatím. Záväzok prijať novú menu mal zabezpečiť udržateľnosť reforiem.
„Investori vedeli, že ak sa Fico zaviaže pokračovať v procedúre vstupu, predvolebné sľuby rušenia reforiem nebude môcť realizovať. Pretože by neplnil kritériá na vstup, nesplnil by vlastný záväzok a korunu by poslal do kolien,“ spomína Mikloš.