Pomoc vo výške jednej miliardy dolárov pre Ukrajinu. Taký je výsledok návštevy amerického šéfa diplomacie Johna Kerryho v Kyjeve. Neostáva však iba pri jednej finančnej injekcii. Ukrajinská vláda zároveň podpísala dohodu o pôžičke od Európskej únie v hodnote 610 miliónov eur. Krajinu, ktorá už dlhšie balancuje nad priepasťou bankrotu, v posledných dňoch trápi pokles devízových rezerv a znehodnocovanie hrivny. Ďalšie eskalovanie napätia môže krízu len prehĺbiť. „Ovplyvnilo by to turistickú sezónu na Kryme, ukrajinskú infraštruktúru aj investičnú klímu,“ vysvetľuje pre HN zástupca riaditeľa kyjevského Inštitútu medzinárodných vzťahov Igor Golubii.
Rusko je proti
Ani po týchto rozhodnutiach to však s ukrajinskou štátnou kasou nevyzerá vôbec ružovo. Už pred časom jej predstavitelia vyhlásili, že krajina bude potrebovať na záchranu 35 miliárd dolárov. Situáciu v Ukrajine najnovšie skomplikuje plynárenský gigant Gazprom. Ten sa totiž rozhodol Kyjevu zrušiť zľavu na ceny zemného plynu. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina bolo Rusko pripravené uvoľniť ďalšiu tranžu zo svojej 15-miliardovej pôžičky Ukrajine, západné krajiny však požiadali Moskvu, aby nenakupovalo ukrajinské dlhopisy. Vlani v decembri Rusko už nakúpilo ukrajinské dlhopisy za tri miliardy dolárov, druhá tranža vo výške dvoch miliárd dolárov však bola odložená.
Kríza na Kryme nehrá do kariet ani ruskej ekonomike. „Rusko sa zrejme nevyhne spomaleniu ekonomického rastu pod jedno percento a Ukrajine už teraz hrozí pokles HDP o viac ako tri percentá,“ vysvetľuje analytik ČSOB Marek Gábriš. Ako pokračuje odborník, rubeľ v čase vrcholenia konfliktu strácal 11 percent svojej hodnoty od začiatku roka a hrivna dokonca až takmer 30 percent, čo sa neskôr podarilo skorigovať. Ďalšie stupňovanie napätia tak môže ekonomickú situáciu oboch krajín ešte viac zhoršiť.
Neozbrojený pochod
Zatiaľ to na rýchle vyriešenie situácie vôbec nevyzerá. Informácie o ultimáte ukrajinským vojskám sa síce nepotvrdili a ruskí vojaci sa začali sťahovať od východných hraníc, na Kryme však stále neprichádza k riešeniu. Vladimir Putin včera vyhlásil, že ozbrojenci na polostrove sú miestnou domobranou a nie ruskí vojaci. Zároveň si vyhradil právo brániť krajanov všetkými spôsobmi. Naopak Ukrajinci sa snažia konať skôr zmierlivo a nekonať provokačne. Dôkazom je včerajší pochod asi tristo neozbrojených ukrajinských vojakov. Tí sa vydali k vojenskému letisku Beľbek, ktoré od konca februára okupujú ozbrojení muži. Z ruskej strany padlo zopár výstrelov do vzduchu, no ku krviprelievaniu nedošlo. Vojaci dokonca spolu vyjednávali o ukončení okupácie letiska, aj keď napokon k nijakému výsledku nedospeli. Ukrajinské ministerstvo vnútra včera zverejnilo výzvu obyvateľom, ktorí majú k dispozícii zbrane patriace ukrajinským silám, aby ich dobrovoľne vrátili. Pokiaľ tak urobia do 21. marca, nehrozí im trestná zodpovednosť za nelegálne držanie zbraní.