Peniaze vždy poruke. Takýto recept si zvolili malí slovenskí podnikatelia, aby sa poistili pred krízou a nedostatkom práce. Na svojich účtoch hromadia čoraz väčšiu hotovosť, v priemere takmer desaťtisíc eur. "Voľná možnosť nakladania s peniazmi má pre týchto podnikateľov zrejme väčšiu hodnotu ako relatívne nízke úroky a obmedzenie disponovania s peniazmi na termínovaných účtoch," hovorí na margo opatrnejšieho narábania s peniazmi výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Najväčšie zostatky na účtoch majú podľa analýzy Sberbank právnici a počítačoví poradcovia. Vysoko skončili aj elektrikári, ktorí držia najviac peňazí zo všetkých remeselníkov.
Rezervy namiesto investícií
Sedempercentný nárast odložených peňazí oproti minulému roku potvrdila analýza banky, ktorá počas prvých šiestich mesiacov sledovala účty živnostníkov, slobodných povolaní a malých firiem. "Môže to byť dôsledok pretrvávajúcej krízy. Pre nejasné vyhliadky potrebujú mať viac voľných, rýchlo dostupných prostriedkov," vysvetlil produktový manažér Sberbank Slovensko Peter Móro. Živnostníci a eseročky si vytvárajú rezervy, aby vedeli pokryť svoje výdavky v prípade nečakaných zmien.
Podľa prezidenta Slovenského živnostenského zväzu Stanislava Čižmárika si musia dávať pozor najmä remeselníci. Materiál si kupujú vopred, na okamžitý kapitál sú teda odkázaní. V uplynulom polroku mali na podnikových účtoch najviac elektrikári, v priemere skoro 22-tisíc eur. "Ľudia si elektrinu nenechajú robiť od nejakého amatéra. Elektrikárom preto na rozdiel od iných remesiel nemá kto kradnúť biznis," myslí si Čižmárik s tým, že práve tento fakt im môže pomôcť. Obraty a marže v remeselníctve však hodnotí ako veľmi malé.
Nula na účte
Opačný názor má elektrikár z Bratislavy, ktorý si neželá byť menovaný. "Tento rok sa mi vôbec nedarí. Za posledné dva mesiace som zarobil asi 200 eur, na účte mám nulu," sťažuje sa. Zlú situáciu v odvetví nám potvrdili aj ďalší oslovení elektrikári. Radia sa skôr na chvost rebríčka Sberbanky, kde s najnižšími zostatkami na účtoch skončili kaderníčky, kozmetičky a pohostinské služby. "Majú skôr mínusy ako úspory. Často žijú z prečerpania účtov, ktoré im banky umožňujú," konštatuje predseda Slovenskej živnostenskej komory Vojtech Gottschall. Jedinú záchranu vidí v práci, vo vyšších tržbách a v lepšom uhrádzaní faktúr. Ako však upozorňuje Kičina, viac práce nemusí automaticky znamenať viac peňazí na účtoch. V lepšom prípade ich podnikatelia preinvestujú v ďalších projektoch. Jana Trebulová