Za tri top bankové absurdity ľudia zvolili poplatok za zistenie zostatku cez bankomat, za vedenie úverového účtu a výpis zaslaný e-mailom. Prečo?
Anketa je subjektívna, no konzistentná. Víťaz, teda poplatok za zobrazenie zostatku cez bankomat, skončil vlani aj predvlani tiež v prvej trojici, čo dokazuje, že ľuďom skutočne prekáža. A to, že si chcem zistiť cez bankomat, koľko mám na účte a musím si za to zaplatiť, je naozaj absurdné. Pri druhom, kde ľudia platia za vedenie úverového účtu, sa vlastne prvýkrát od roku 1989 stalo, že sa spojilo viacero inštitúcií a spoločne začali bojovať proti tomuto poplatku. Impulz vyšiel z rozhodnutia nemeckého súdu, ktorý tvrdí, že je to proti smernici EÚ o ochrane spotrebiteľa. Tretí je jasný. Ľudia nemajú dôvod platiť za úkony, ktoré vykonávajú sami na svojom účte prostredníctvom internet bankingu.
No napríklad na Slovensku si za zobrazenie zostatku cez bankomat účtuje asi päť bánk, zväčša menších, a poplatky sú minimálne.
U nás ho má zavedených asi šesť či sedem bánk, no zväčša ide o tie najväčšie. Aj keď sú poplatky nízke, tak práve to dokazuje, že nejde ani tak o ich výšku, ale o to, čo ľudí najviac irituje, pretože niektoré poplatky sú naozaj nezmyselné.
Na Slovensku je asi najväčším problémom z víťaznej trojice poplatok za vedenie úverového účtu. Ako je to v zahraničí?
Badať jeden veľký rozdiel. Buď takýto poplatok vôbec v zahraničí nie je, ako napríklad v Nemecku. Alebo všeobecne vo vyspelých krajinách Európy je úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch v porovnaní s našimi polovičná. Jedna česká banka si nechala urobiť prieskum, kde zistila, že v priemere má spotrebný úver v Európe úrokovú sadzbu sedem percent, v Česku či na Slovensku je to okolo 12 až 14 percent. Ak by aj u nás boli sadzby omnoho nižšie, tak by spotrebiteľov tento poplatok tak neiritoval.
Banky argumentujú tým, že so správou úverových účtov vznikajú vysoké náklady.
S tým nesúhlasím. Tieto náklady by práve mala banka premietnuť do úrokovej sadzby. So zveličením to porovnávam s tým, že je to to isté, ako keby ste mali v reštaurácii cenu za jedlo rozdelenú na zvlášť za cestoviny, zvlášť za omáčku, zvlášť za obsluhu, zvlášť za prácu kuchára.
U nás chce tieto poplatky zrušiť vláda, čo banky považujú za zásah do konkurencieschopnosti.
S tým nesúhlasím, pretože ide o akúsi cenovú reguláciu. Ak je zámer zrušiť nejaký poplatok zákonom, narušuje to konkurenčný boj a prirodzený vývoj medzi bankou a klientom. Ale ak je to spôsobené tlakom spotrebiteľov, tak sa jedna banka môže rozhodnúť ho zrušiť, druhá ho zruší na istý čas, tretia vôbec. Ide tak o to, že klient má sám možnosť sa rozhodnúť, ktorá voľba je pre neho tá najlepšia. Ale ak to zruší zákon, je to umelý zásah a banky to núti reagovať.
Takže sa dá očakávať, že keď sa u nás tento poplatok zruší, banky ho začnú kompenzovať inak?
Je to dosť možné. Najspravodlivejšie by bolo, ak by boli tieto poplatky premietnuté do vyššej úrokovej sadzby, aby si vedel klient na prvý pohľad porovnať konkurenčné ponuky. Stať sa však môže aj to, že keď sa tieto poplatky zrušia zákonom, tak si ich banky môžu iba „premenovať“. Nepôjde o vedenie účtu, ale bude to správa či služba klientskeho účtu.
Veľmi nebezpečné je však to, že to dáva bankám do rúk zbraň v zmysle: „Za to môžu politici, toto je iba naša reakcia, nikomu by sa nepáčila cenová regulácia.“ No a v konečnom dôsledku to opäť uškodí klientom.