Postkomunistické štáty Európskej únie (EÚ), od Poľska po Bulharsko, s blížiacou sa zimou s čoraz väčšou nervozitou sledujú vývoj ukrajinsko-ruských rokovaní o plyne. Predstaviteľom EÚ, Ruska a Ukrajiny sa totiž ani tento týždeň nepodarilo uzatvoriť konečnú dohodu o riešení plynovej krízy. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Nová schôdza je naplánovaná na 29. októbra, ale fakt, že sa tento týždeň nepodarilo zúčastneným stranám dosiahnuť citeľný pokrok, vyvoláva zimomriavky vo východnej Európe. Štáty regiónu majú totiž ešte stále v živej pamäti, ako Rusko počas zimy 2006 a 2009 zastavilo dodávky plynu do celej Európy, pretože sa nedokázalo dohodnúť s Kyjevom na cene za komoditu.
Nedostatok plynu počas zimy prinútil mnohé z nich, aby zastavili výrobu v energeticky náročných odvetviach. A v niektorých krajinách pocítili nedostatok plynu počas zimnej vykurovacej sezóny aj domácnosti.
No aj napriek týmto negatívnym skúsenostiam sa v oblasti diverzifikácie dodávok plynu v tomto regióne veľa nezmenilo a je stále závislý od importu z Ruska. Na príčine je infraštruktúra, ktorá pochádza z čias sovietskej éry. Problémom je tiež, že ešte do tohto roku boli vzťahy medzi EÚ a Ruskom relatívne dobré, a tak nebol až taký veľký tlak na čo najrýchlejšie zabezpečenie alternatívnych dodávok.
Ak Moskva a Kyjev nenájdu kompromis a nepodpíšu dohodu ešte pred nástupom zimy, ruský energetický koncern Gazprom neobnoví export komodity na Ukrajinu. A tá možno začne odčerpávať z potrubia plyn určený pre Európu. Výsledkom môže byť opäť zastavenie jeho dodávok do EÚ cez Ukrajinu, tak ako v roku 2009.
Podľa "záťažového testu" EÚ takýto vývoj tvrdo zasiahne Poľsko, Maďarsko, no najmä balkánske štáty, ktoré takmer 100 percent plynu pre svoju spotrebu dovážajú cez ukrajinskú a moldavskú vetvu plynovodu. Navyše, kapacita ich zásobníkov nie je dostatočná na to, aby pokryla zimný dopyt a sú slabo prepojené s plynovodmi susedov.
Balkánske štáty totiž namiesto toho, aby budovali vzájomné prípojky, spoliehali sa na nový ruský plynovod Južný prúd, ktorý má obchádzať územie Ukrajiny a po dne Čierneho mora spojiť Rusko s Bulharskom. Ale práce na projekte sa po vypuknutí konfliktu na Ukrajine zastavili.
Rusko a Ukrajina sa mali vrátiť k rokovaciemu stolu ešte tento týždeň, Moskva však na poslednú chvíľu predložila požiadavku na platby vopred za budúce dodávky. To zvýšilo nervozitu vo východnej Európe, ktorá s nádejou očakávala podpísanie dohody.
Poľsko, Slovensko a Maďarsko sú na tom lepšie ako balkánske štáty, majú totiž rozsiahle zásobníky plynu. No boli nútené spomaliť ich plnenie, keďže Gazprom im zredukoval dodávky, lebo exportovali časť plynu Ukrajine. Rusko tak ukázalo, že sa nezdráha využívať plyn ako politický nástroj.
Ďalšou z možností je dovoz skvapalneného LNG plynu. Je to síce drahé, ale jedno z riešení pre Poľsko a Litvu, ktoré budujú LNG terminály na brehu Baltického mora. Litva uvedie svoj terminál do prevádzky v decembri a Poľsko až zhruba v polovici budúceho roka. To im umožní dovoz LNG plynu z Kataru.
Dobre je na tom Nemecko, ktoré od roku 2011 dováža plyn z Ruska cez Severný prúd po dne Baltického mora. Vďaka tomu môže susedné Česko importovať dostatok plynu pre svoju spotrebu z Nemecka.
Aj SR a Maďarsko dosiahli pokrok pri budovaní prípojok so susednými štátmi. Ale podľa štátneho tajomníka českého ministerstva energetiky Pavla Šolca nebude ľahké zabezpečiť dodávky ďalej na východ, ak sa transport plynu cez Ukrajinu zastaví.
"Možno budeme mať dostatok rezervnej kapacity pre zásobovanie Slovenska, ale s každou ďalšou krajinou to bude viac a viac problematické," vyhlásil.