Na Slovensku bude od budúceho roka lacnejšia elektrina. Týkať sa to bude domácností aj firiem a ich účty by mohli byť lacnejšie aj o desať percent. Štát k zlacneniu prispeje nižšími sieťovými poplatkami, ktoré v Rozhovore týždňa pre HN naznačil Jozef Holjenčík, šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad totiž prišiel s vlastnými porovnaním cien elektriny na Slovensku a v okolitých krajinách a aj vzhľadom na jeho výsledky chce znížiť niektoré sieťové poplatky.
„Dlho sme na to nemali nástroje, ale nová legislatíva nám to umožní. Predpokladáme výrazné zníženie cien, v priemere by mohlo byť percentuálne zlacnenie pre firmy blízko dvojcifernému číslu. Mierne zníženie ceny pocítia aj domácnosti,“ tvrdí Holjenčík. Presnejšie čísla nie sú zatiaľ známe, ÚRSO totiž čaká na cenové návrhy distribučných spoločností. Tie na ne majú čas do konca septembra.
Pomáha aj trh
Nižšie faktúry za elektrinu podporuje aj vývoj na burze. Kým vlani bola cena ročného forwardového kontraktu na úrovni 49,25 eura za megawatthodinu, tento rok je to už 39,74 eura. „Ceny elektrickej energie dosiahli počas leta osemročné minimum a obchodovali sa na úrovni okolo 36 eur. Osobne si nemyslím, že v strednodobom horizonte budú ceny ďalej klesať, skôr očakávam stabilizovanie medzi 35 až 39 eurami. Dôvodom je zlepšujúci sa makroekonomický vývoj v Nemecku a potenciálny rast cien emisných povoleniek,“ vysvetľuje Milan Hudák, analytik spoločnosti Virtuse Energy.
Keď sa ceny na trhu teda udržia a štát naozaj zníži od nového roka sieťové poplatky, účty za elektrinu budú nižšie. Ak by išli poplatky dole naozaj o desať percent a ceny by sa udržali medziročne tiež o desať percent nižšie, aj účty by klesli o rovnaké percento. Približne polovicu účtu totiž tvoria poplatky a druhú polovicu samotná cena za silovú elektrinu.
Zmena pomôže ekonomike
Nižšie ceny elektriny budú dobrou správou pre našu ekonomiku. Z prípadného zníženia budú ťažiť najmä odvetvia s vysokou energetickou náročnosťou. „Ide o chemičky, oceliarne či automobilky. Vzhľadom na to, že práve tento typ podnikov tvorí chrbticu slovenského exportu, tak akékoľvek úľavy v tomto sektore zlepšia aj slovenskú konkurencieschopnosť,“ myslí si Jiří Šimara, analytik spoločnosti Cyrrus. Slovensko by zároveň mohlo byť atraktívnejšie aj pre nových investorov, respektíve tí súčasní by mali viac prostriedkov na rozširovanie výroby. S nižšími poplatkami je však spojené jedno riziko. „Ich zníženie by malo negatívny dosah na štátny SEPS, ktorého hospodárenie by sa tým zhoršilo. V nasledujúcich rokoch by tak do štátneho rozpočtu prispel nižšou sumou vo forme dividend,“ varuje Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.