O to, aby tony ťažkého snehu prestali byť nočnou morou prevádzkovateľov priemyselných budov, sa má najnovšie postarať popradská spoločnosť Graviton. Firma, za ktorou stoja dvaja špičkoví vedci, vyrába atypické váhy. „Na stôl sme teraz dostali úlohu, ako odvážiť sneh na streche, aby sa zabránilo preťaženiu. Treba ho monitorovať kvôli bezpečnosti,“ tvrdí Jozef Kerdík, konateľ Gravitonu a pôvodným povolaním vedec.
Od vedy k biznisu
S požiadavkou na výrobu atypických váh sa na Graviton obrátili hypermarkety. Medzi sériovo vyrábanými strojmi totiž nenašli taký, ktorý by sneh na strechách dokázal odvážiť.
Riešenie napokon objavili v Poprade. Graviton ročne vyrobí okolo sto atypických váh v oblasti dopravy, priemyslu či agrosektora. Váhy v minulosti dodávali pre spoločnosti Whirlpool, Eurovia, Jadrovú Elektráreň Mochovce, Železiarne Podbrezová či Premax. Ich cena sa pohybuje od sto eur až po 35-tisíc.
Zaujímavosťou je, že za Gravitonom stoja dvaja vedci. Konštruktér Jozef Kerdík po škole začínal v pražskom Výskumnom ústave koľajových vozidiel. Rádioelektronik Jakub Koščák zase v bratislavskej akadémii vied. Celkovo vo firme pracuje sedem ľudí. Na niektoré úlohy si najímajú externistov.
Váhy spojili dvojicu cez výskumný projekt, keď ešte socialistická republika chcela zaviesť elektronické váženie. „Nás však lákali dynamické váhy. Na statické len položíte predmet a čakáte na údaj. Vážiť v pohybe je väčšia výzva,“ vysvetľuje časť dôvodov založenia vlastnej firmy Kerdík.
Konkurencia z Ázie
Graviton, podobne ako ďalší slovenskí producenti váh, dnes bojuje najmä s dvoma faktormi – príchodom lacnej čínskej konkurencie a nových technologických trendov. Proti Ázii sa Slováci snažia nasadiť väčšiu kvalitu, rýchlosť a dostupnosť servisu.
Hlavným trendom je pritom automatizácia procesov. „Snažíme sa zjednodušovať váženie tak, aby bolo potrebné vykonať čo najmenej úkonov a zminimalizovať čas a obsluhu,“ tvrdí Miloš Sidor, zástupca seredského výrobcu váh Brutto. Výnimkou nie sú ani inovácie ako bezdotykové ovládanie či obsluha cez smartfón.
Nárast významu atypických riešení zdôrazňuje aj obchodný riaditeľ popradského výrobcu Alya Ján Klíma. „Váhy je možné diaľkovo monitorovať, ale aj servisovať,“ pripomenul. Jeho receptom proti ázijskej konkurencii je vyššia presnosť, životnosť a spoľahlivosť.
Konateľ žilinského výrobcu Martes Jozef Svrček zase za rastúce časti segmentu na Slovensku považuje váženie kamiónov, odpadov a iných materiálov priamo na ich korbách. „Rozvoj registrujeme aj v potravinárstve, logistike a poštových službách,“ dodal Svrček. Uvítal by oživenie malých a stredných výrobcov. „Počet týchto subjektov sa neustále znižuje. Obrat nenaznačuje ani blízka budúcnosť.“
Vedci v biznise sú u nás skôr výnimkou
Vedcov, ktorí sa vrhli na podnikanie, je na Slovensku v porovnaní s inými krajinami vyspelého sveta stále málo. „Jedným z dôvodov môže byť to, že na veľkých zahraničných univerzitách je prechod do aplikačnej praxe ľahší,“ tvrdí Vladimír Baláž z ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Vedecký výskum stál i na začiatku podnikania svitovského Výskumného ústavu chemických vláken. „Revolúcia obmedzila financovanie, museli sme začať vyrábať. Vedecký základ však stále využívame a pomáha nám,“ pripomína riaditeľ firmy Martin Budzák.
Známy je tiež príbeh docenta Jána Jadľovského, ktorý popri výskumnej činnosti na košickej Technickej univerzite založil a úspešne vedie spoločnosť Kybernetika so sto zamestnancami. Všetky tieto prípady sú však zatiaľ na Slovensku skôr len výnimkou. Mnohí šikovní vedci totiž našli uplatnenie na zahraničných univerzitách a inštitúciách, kde sú podmienky na činnosť priaznivejšie.