Čo vás osobne najviac láka na blížiacej sa konferencii Agroprogress?
Táto udalosť si za posledné roky vybudovala stabilné miesto v povedomí agropodnikateľov, každý rok sa snaží priniesť a otvoriť zaujímavé témy a naštartovať o nich širšiu diskusiu. Inak to nebude ani tento rok. Organizátori zvolili odvážnu tému;či môže byť poľnohospodárstvo sexi. Sám som zvedavý, ako sa prednášajúci s touto témou popasujú, ale hlavne na to, ako zareagujú účastníci.
A čo váš osobný pohľad, je poľnohospodárstvo sexi?
Za mňa bez váhania môžem povedať, že určite je. Keď už nič iné, tak neklamným dôkazom je rastúci a enormný záujem finančných skupín o agropodnikanie. Podobne ako v ostatných oblastiach, aj v agrobiznise tento nový prvok úplne zmení niektoré pohľady a prístupy. Do popredia sa dostane finančná výkonnosť, controling, dôraz na náklady. Víťazom súboja s emóciami a sociálnym rozmerom agropodnikania bude určite neúprosná matematika. Buďme úprimní, práve emocionálny a sociálny ráz doposiaľ často zamedzoval potrebným ozdravným opatreniam. A myslím si, že to nebude pravidlo iba pri nových dynamických investoroch, ale aj pri ostatných podnikateľoch, pretože inak jednoducho nebude možné prežiť.
Na HN konferenciu Agroprogress sa môžete prihlásiť TU.
Vašou témou je cena aplikácie nových výsledkov vedy a výskumu na zvýšenie výkonu prvovýrobcov. Funguje u nás vôbec vývoj a výskum?
Nedokážem vo všeobecnosti hodnotiť úroveň vedy a výskumu z hľadiska Slovenska či slovenských škôl. Ale stav v sektore určite poukazuje na to, že to nie je ideálne. Z návštev klientov a diskusií s jednotlivými zástupcami cítiť, že táto téma určite nie je v popredí. A je to aj zákonité, keď veľká časť podnikov rieši existenčné problémy a musí takmer všetku energiu a prostriedky míňať na operatívu a hasenie bežných, prevádzkových úloh. Preto si o to viac treba vážiť podniky, ktoré sa venujú vede, výskumu a neboja sa investovať do inovácií.
Naštartovať tieto procesy si vyžaduje nemalú sumu peňazí, kde ju na takýto rozvoj vziať?
Túto otázku vnímam ako principiálne a strategické rozhodnutie majiteľov, či investovať do výskumu, nových technológií, napríklad kvalitných inseminačných, vzdelávania zamestnancov a podobne. Iba tak môže podnikanie dostať z dlhodobého hľadiska zmysel. Inak sa pravdepodobne nedá dostať z istého prestupovania na mieste. Z pohľadu pôvodu zdrojov je ťažké vymýšľať koleso, buď ide o extra zdroje vlastníkov, alebo prostriedky vygenerované samotným podnikom. Určite však nie sú zanedbateľné ani podporné programy, financovanie startupov, ktoré dnes skôr absentujú.
Dá sa ešte stále zvyšovať efektivita alebo cestou rozvoja je už len rozširovanie pôsobenia?
Napriek neodškriepiteľnej špecifickosti poľnohospodárstva sa dá odvolávať na všeobecné zákonitosti. Neustále treba zvyšovať efektivitu, hľadať priestor na zlepšenie parametrov, úsporu nákladov, zameriavať sa na inovácie či modernizáciu. Efektivita však môže naraziť na svoje hranice a v tých prípadoch sa bude pracovať oveľa viac s nákladmi. Motorom týchto krokov musí byť samotný podnik, nikto iný. Samospráva a štát určite musia zohrávať dôležitú úlohu, no predovšetkým pri podpore vedy a výskumu na makroúrovni. Mali by sa zameriavať aj na tvorbu istých stabilizačných mechanizmov, ktoré by agropodniky chránili práve pred spomínanou špecifickosťou agropodnikania, ako sú napríklad počasie, krajinotvorba, zamestnávanie a podobne.
Ako sa pozeráte na úlohu Európskej únie v oblasti pôdohospodárstva? Funguje skôr ako podpora alebo ako brzda pri rozvoji?
Jednoduchý pohľad na rozpočet EÚ dáva jasnú odpoveď, ako veľmi je pre poľnohospodárstvo EÚ dôležitá, ale zároveň aj naopak, ako veľmi je poľnohospodárstvo dôležité pre EÚ a hlavne jej politikov. Posledných 10 rokov sme svedkami diskusie o potrebe dotácií, spravodlivosti prerozdelenia či správnosti ich použitia. Fakty hovoria pre obe strany. Je jednoznačné, že európske fondy prispeli Slovensku k veľkému počtu potrebných a dobrých projektov. A takisto zároveň platí, že podpora vždy vedie k istej diskriminácii či nerovnakým podmienkam, najmä ak hovoríme nielen o európskych fondoch, ale aj o štátnej viac či menej oficiálnej pomoci. Ja osobne vnímam ako veľmi užitočné a prínosné predovšetkým projektové podpory, ktoré by mali byť veľmi dôkladne pripravované a cielene smerované. Mali by byť zamerané práve na dostupné inovácie z hľadiska podniku, ale aj na vedu a výskum všeobecne. Zároveň treba zvýšiť transparentnosť a účelnosť použitých prostriedkov, ktorá je asi najväčším tieňom na fungovaní či vnímaní podpory zo zdrojov EÚ.