Ak premýšľate, čo by ste mali vy alebo vaše dieťa študovať, aby ste mali v budúcnosti „istú“ prácu, môžete byť prekvapený. Mali by ste sa totiž zamerať aj na zdravotníctvo a školstvo. Hospodárske noviny spolu s odborníkmi vybrali odvetvia, a teda aj povolania, ktoré majú v budúcnosti potenciál ,a patrí sem napríklad zdravotná sestra či učiteľ na základnej škole. Zaujímavú alternatívu predstavujú pritom už v súčasnosti. Povolania z týchto odborov síce nezaujmú najvyššími platmi, no poskytujú väčšiu šancu zamestnať sa.
Zaváži najmä demografia
Podľa Petra Molnára, výkonného sekretára Republikovej únie zamestnávateľov, nie je štát už dnes schopný zabezpečiť dostatočnú starostlivosť pre starších a zdravotne postihnutých občanov. „Tá bude musieť byť čoraz viac zabezpečovaná zo súkromných zdrojov, čo bude perspektívne vytvárať pracovné príležitosti aj pre ľudí s nižším vzdelaním,“ vysvetľuje Molnár.
Práve demografické faktory budú z dlhodobého hľadiska najviac ovplyvňovať trh práce. „Okolo roku 2020 totiž začnú nastupovať do dôchodku veľmi silné populačné ročníky narodené v 50. a 60. rokoch minulého storočia, pričom na ich miesta nastúpia početne slabšie ročníky narodené po roku 1990,“ dodáva Vladimír Baláž, prognostik Slovenskej akadémie vied. V dôsledku tohto demografického vývoja nám tak začne výrazne rásť počet dôchodcov. „Táto takzvaná strieborná ekonomika bude vytvárať tlak na tvorbu pracovných miest v oblasti služieb a produkcie tovarov pre túto časť populácie. Zaujímavé by mohlo byť aj zamerať sa na pozície, kde je nepriaznivý demografický stav zamestnancov už v súčasnosti,“ vysvetľuje Michal Páleník, šéf Inštitútu zamestnanosti.
Internetová doba
Ak vás však istoty až tak nezaujímajú a radšej chcete mať nadpriemerne platené miesto, mali by ste sa pozerať iným smerom. Podľa HR manažérky Profesie Zuzany Kaňuchovej je v súčasnosti najväčší záujem zo strany zamestnávateľov najmä v oblasti informačných technológií, elektrotechniky a ekonomiky. Najnižší záujem je, naopak, o absolventov humanitných odborov, najmä sociálnej práce a filozofie. Dodáva, že „paradoxne záujem uchádzačov o tieto zamestnávateľsky neatraktívne odbory neklesá.“ Vzhľadom na orientáciu slovenskej ekonomiky na výrobu a služby sa hlavné trendy na trhu práce zrejme výraznejšie meniť nebudú.
Odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ako napríklad informačné a komunikačné technológie, však podľa Molnára budú generovať nové príležitosti nielen pre vysoko kvalifikovaných odborníkov, ale napríklad aj subdodávateľov. Dôvodom sú najnovšie trendy v automobilovom priemysle. „Už sem totiž nespadajú len samotní výrobcovia automobilov, ale aj komponentov a súčiastok, či výrobcovia automobilového softvéru, akým je napríklad firma Sygic,“ vysvetľuje Baláž.
Príležitosti vyplývajúce z rastúcej dôležitosti internetu sa však nebudú ani zďaleka týkať len informatikov. „Domnievam sa, že to budú odvetvia, ktoré spadajú pod škatuľku digitálna ekonomika. Môžu to byť aj účtovníci či pracovníci kreatívneho priemyslu, ktorí budú pracovať cez internet,“ dodáva Baláž. Zároveň však upozorňuje, že niektoré povolania, ktoré budú perspektívne v horizonte viac ako 10 rokov, dnes nepoznáme.