Pracovné miesta, ktorých vznik dotuje ministerstvo hospodárstva sú predražené. Kým rezort práce dokáže vytvoriť jednu pozíciu za 5500 eur, rezort Tomáša Malatinského (nominant Smer-SD) ju dotuje až sumou 100-tisíc eur. Dnes na to upozornil poslanec parlamentu Miroslav Beblavý (nezaradený). Ministerstvo toto porovnanie označilo za účelové a vysoko neprofesionálne.
Išlo o ohrozené peniaze
Rezort hospodárstva v uplynulých týždňoch rozhodol o pridelení 150 miliónov eur z eurofondov, vďaka ktorým má v najbližších rokoch vzniknúť 1725 nových pracovných miest.
Ide o časť z balíka 225 miliónov eur, ktoré boli pôvodne určené na dopravu, školstvo a informatizáciu. Keďže však hrozilo, že ich Slovensko nestihne vyčerpať, vláda Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2012 rozhodla, že ich presunie rezortom hospodárstva a práce. Na tvorbu nových pracovných miest. „Premiér Fico vtedy reagoval: Chceme strážiť, aby sa to použilo na vytvorenie nových pracovných miest a podporu hospodárskeho rastu,“ pripomenul premiérové slová Beblavý.
Minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Snímka: TASR/M. Baumann
Predražené nákupy
Ministerstvo doteraz zverejnilo zmluvy za 102 miliónov eur. Prijímateľmi peňazí majú byť pritom najmä firmy, ktoré sídlia v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou. „Dvadsať okresov s najvyššou nezamestnanosťou dostane len 28,8 milióna eur,“ hovorí Beblavý.
Nezaradený poslanec upozornil napríklad na prípad liehovarníckej firmy GAS Familia, ktorá získala od rezortu hospodárstva dotáciu 4 milióny eur, vďaka ktorej má v podniku vzniknúť 40 nových pracovných miest. Tá istá firma mala zároveň dostať dotáciu 11-tisíc eur z ministerstva práce, na tvorbu dvoch pracovných miesta. Beblavý sa pýta, prečo sú pracovné miesta na ministerstve hospodárstva také drahé. Dôvodom sú podľa neho predražené verejné obstarávania.
„Z piatich doteraz ukončených obstarávaní sa už jedno stihlo zmeniť na škandál. Denník Nový čas totiž zdokumentoval, že jedným z prijímateľov vo výške 2,5 milióna eur je výrobca truhiel, ktorý z nej ide nakúpiť o 75 percent predraženú technológiu,“ poukázal Beblavý.
Prioritný cieľ dotácii je iný
Rezort hospodárstva v minulosti pre HN tvrdil, že tento program za 150-miliónov eur nie je v prvom rade zameraný na znižovanie nezamestnanosti. Základným cieľom má byť posilnenie konkurencieschopnosti slovenských malých podnikov.
Podobne reagoval rezort aj tentokrát. „V projektoch podporených z Operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast sú prostriedky vyčlenené na investície do hmotného majetku, ktoré umožnia rast firmy a následne aj vytváranie pracovných miest, ktoré sú dlhodobo udržateľné,“ zopakoval hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič. Považuje preto za neprofesionálne vyhodnocovať nákladovosť na jedno nepriamo vytvorené pracovné miesto prostredníctvom pomeru počtu vytvorených pracovných miest na celkovej výške investície na nákup hnuteľného majetku.
V minulosti zamestnali menej
Podobnú výzvu pre podnikateľov vypísal rezort cez Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru aj v roku 2012. Podnikatelia mohli vtedy získať dotáciu až 5 miliónov eur na jeden projekt. Maximálnu možnú dotáciu bola schválená napríklad firme Najpi, ktorá v zmluve so štátom uviedla, že do roku 2020 vytvorí „len“ 20 nových pracovných miest. Rovnako tak pohľad do ďalších zmlúv naznačuje, že za tieto dotácie sa v minulosti podarilo vytvoriť menej pracovných miest ako v súčasnosti.