Pred radnicou východoukrajinského Kramatorska je na barikáde z vriec s pieskom fotografia mladej čiernovlásky a pri nej hromada kvetín. Je poludnie a námestie s povinnou sochou Lenina, rozpadnutou fontánou a obrovským stalinským Domom kultúry sa začína zapĺňať ľuďmi. Takmer každý má kyticu karafiátov a čiernu stuhu.
Útoky na novinárov
Ľudia prišli na pohreb dievčaťa z fotografie,21-ročnej zdravotnej sestry Julie Izotovovej, ktorá zomrela počas „protiteroristickej“ operácie ukrajinskej armády a jednotiek Národnej gardy. „Prišli, pozabíjali ľudí a zase odišli. Ako banditi. Zabíjajú nás, obyčajných ľudí. Komu čo urobila Julia, zdravotná sestra? Veď len pomáhala ľuďom,“ rozčuľuje sa staršia žena v dave, ktorý sa zhromaždil pri rakve pred radnicou.
Keď sa v nedeľu večer operácia začala, Julia, ktorá poskytovala prvú pomoc zraneným separatistom na jednej z barikád na okraji mesta, sa snažila odísť spolu s ďalšími dvoma mladými mužmi taxíkom do bezpečia. Nestihla to, auto zasiahla streľba z guľometu ukrajinského obrneného voza. Traja muži boli na mieste mŕtvi, Julia zomrela pri prevoze do kramatorskej nemocnice.
Skupinka mužov sa o kúsok ďalej háda, kto vlastne na 170-tisícový Kramatorsk, ležiaci necelých sto kilometrov severne od Donecka, včera a v nedeľu útočil. „To nie je žiadna armáda. Sú to fašisti z Pravého sektora, ktorí si teraz hovoria Národná garda. Banderovci to sú a robia tu to, čo robili v Haliči celú vojnu,“ netají rozhorčenie šesťdesiatnik v obnosenej zelenej bunde.
Keď sa okolo rakvy zhromaždia fotografi a kameramani, odpor davu rastie a takmer dôjde k lynču. „Aj tak o nás iba klamete, vráťte sa späť do tej vašej Európy!“ ozývajú sa výkriky. Nastáva postrkovanie, ktoré sa márne snažia upokojiť ozbrojenci v maskáčoch so samopalmi.
Miestni dávajú jasne najavo, že Európa, USA a Západ vôbec sú pre nich nepriatelia. Spojenci ich nepriateľov, za ktorých teraz považujú kyjevskú vládu. „Predtým, než to spravili, tak tu ľudia boli rozdelení tak pol na pol a váhali. Ale teraz, keď začali zabíjať obyčajných ľudí, tak je koniec. Nechceme zostať Ukrajinou, chceme k Rusku. Iba Rusko nás ochráni,“ hovorí rezolútne postaršia žena.
Ozbrojenci, v uniformách so samopalmi a niektorí aj s ľahkými guľometmi, idú vymeniť hliadky na barikádach okolo centra Kramatorska. Vyzerajú na prvý pohľad ako profesionáli, hoci domáci tvrdia, že väčšinu z nich tvoria miestni mladíci.
Obrázok protiteroristickej operácie, ktorú ukrajinské ministerstvo obrany vykresľovalo ako vyčistenie Kramatorska od skupín separatistov, vyzerá z pohľadu vnútri mesta úplne inak. „Do centra sa vôbec nedostali. Zastavili ich na barikádach,“ hovorí bielovlasý muž s dvoma zlatými prednými zubmi.
„Prišli a zase zmizli. Nikto nevie, kde teraz sú. Nie je to však žiadna normálna ukrajinská armáda. Sú to ozbrojenci, tí z Majdanu,“ hovorí presvedčene.
Mladík, ktorý stojí kúsok od neho, dodáva, že v Kramatorsku bojovali v radoch ukrajinských síl aj Taliani a Američania.
Obhorené trolejbusy
Včerajšie boje o centrum mesta večer pripomínali obhorené trolejbusy, ktoré len niekoľko stoviek metrov od radnice tvorili jednu z posledných barikád. Na schodíkoch je ešte niekoľko zápalných fliaš, ktoré nestihli byť v bojoch použité.
Kúsok ďalej je obhorená budova miestneho oddelenia ukrajinskej rozviedky. Až sem prišli obrnené transportéry ukrajinskej armády. „Niekoľko dní sme boli bez chleba, a keď ho konečne priviezli, tak sa ľudia vydali do obchodov. A zrazu sa tu objavili tie obrnené transportéry. Deti sa hrali na ulici a naraz tu všade boli vojaci,“ tvrdí 23-ročná knihovníčka Julia. „Išla som tam a kričala na nich, čo tu robíte, veď tu sú deti. Tvárili sa, že nepočujú. A začali strieľať do prázdnej budovy. Zničili ju a odišli.“
Keď sa spýtate, či jej neprekáža, že Kramatorsk ovládajú ľudia, ktorí sa vyzbrojili samopalmi a obsadili radnicu, pokrčí plecami. „Tu sa to začalo pokojnými demonštráciami, kde sme iba požadovali referendum. To predsa nie je nič, čo nemôžeme žiadať.“
Na otázku, kto sú podľa nej ozbrojenci z radov separatistov, odpovedá jednoznačne. „Sú to naši ochrancovia. S nimi sa fotografujú deti. Od nich nám nič nehrozí.“