Majitelia bytov s regulovaným nájomným sú s dnešným rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) spokojní. Ten uznal, že zo strany Slovenskej republiky bolo porušené ich právo na pokojné užívanie majetku a zaviazal štát, aby majiteľom takýchto nehnuteľností nahradil škody.
"Vlastníci vítajú toto rozhodnutie, pretože 20 rokov neúspešne bojovali so svojím štátom," povedal pre TASR Karol Spišák zo Združenia vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným. Právny zástupca združenia Július Brichta je zvedavý na rokovania so štátom o náhrade škody. "Aké kompromisné bude alebo nebude riešenie náhrady škody, je dnes ťažko povedať," tvrdí s tým, že názory na náhradu škody sú medzi vlastníkmi a štátom "trošku rozdielne". Dnešné rozhodnutie ESĽP je prvé, ktoré sa týka problematiky vlastníkov bytov s regulovaným nájomným na Slovensku. Brichta očakáva, že od neho sa budú odvíjať ďalšie rozhodnutia. Tvrdí, že na štrasburský súd sa obrátilo približne 170 majiteľov nehnuteľností so 14 sťažnosťami. "Toto bola prvá várka, kde je 13 sťažovateľov," povedal o dnešnom rozhodnutí.
"Slovenská republika si uvedomuje niekoľko desaťročí trvajúci problém, ktorý podľa našich informácií zatiaľ uspokojivo nevyriešila žiadna z postsocialistických krajín," reagoval na rozhodnutie ESĽP hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Martin Kóňa. Spomenul, že v roku 2012 schválila vláda SR finančný mechanizmus rezortu dopravy, podľa ktorého sa na zabezpečenie náhradných nájomných bytov pre ľudí, ktorí bývajú v reštituovaných bytoch s regulovaným nájomným, vyčlenila suma 72 miliónov eur. Na otázku, či bude rezort rokovať s majiteľmi bytov s regulovaným nájomným o náhrade škody, hovorca neodpovedal.
Na ESĽP sa obrátili vlastníci bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným. Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených Dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Namietali aj to, že sú v rozpore s dohovorom diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje. ESĽP najprv odmietol časť sťažnosti týkajúcu sa tých bytov, ku ktorým sa regulácia nájomného prestala uplatňovať viac ako šesť mesiacov pred podaním sťažnosti.
Podľa informácií od zástupkyne Slovenska pred ESĽP Marice Pirošíkovej ESĽP zdôraznil, že regulácia nájomného sa uplatňuje už viac ako 20 rokov, pričom na väčšinu dotknutých bytov sa vzťahuje počas celého tohto obdobia. Súd si všimol aj to, že vláda viackrát avizovala dereguláciu nájomného, no plány odkladala. Súd sa pozrel najmä na dosah regulácie nájomného a do úvahy vzal rozdiel medzi najvyšším možným regulovaným nájomným a trhovým nájomným. "ESĽP zohľadnil, že regulované nájomné sa od roku 2000 výrazne zvýšilo, regulované nájomné dosahuje 14–19 percent (podľa sťažovateľov), respektíve 20–26 percent (podľa vlády) trhového nájomného a straty vlastníkov bytov spôsobené tým, že nemôžu svoje byty prenajať za trhové nájomné, predstavujú niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur," informovala Pirošíková. Súd teda skonštatoval, že neboli zohľadnené záujmy sťažovateľov vrátane ich práva na dosahovanie výnosov z majetku. "Tiež podotkol, že hoci právna úprava prijatá v roku 2011 umožňuje každoročné zvyšovanie regulovaného nájomného o 20 percent, vôbec nerieši predchádzajúcu situáciu, predovšetkým škody utrpené vlastníkmi," dodala. Otázku náhrady škody zatiaľ súd nechal otvorenú.
"Situácii sa dalo predísť, keby právna úprava z roku 2011 okrem ukončenia regulácie nájomného riešila aj odškodnenie vlastníkov za vzniknuté straty," povedala Pirošíková. Dodala, že na to upozornila príslušné ministerstvá aj vtedajšieho predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslava Procházku a zaslala im návod, ako podobný problém riešili v Poľsku.
Podľa údajov rezortu dopravy je na Slovensku približne 900 bytov, ktorých sa týka problematika regulovaného nájomného a reštitúcií. "V súčasnosti evidujeme približne 550 vydaných právoplatných rozhodnutí o nároku na náhradný nájomný byt a v najbližšom čase by malo byť prijatých ďalších približne 250 rozhodnutí," informoval Kóňa. Reálne podľa neho bolo uspokojených "niekoľko desiatok takýchto nárokov". Samosprávy majú všetky nároky vybaviť do konca roku 2016.