Reexport lacnejších liekov zo Slovenska na trhy iných krajín, kde sú ich ceny vyššie, nie je nič nezákonné. „Je to legálna podnikateľská činnosť v zmysle voľného pohybu tovarov a služieb ako jedného z princípov Európskej únie,“ povedal na konferencii Slovenské zdravotníctvo dnes organizovanej vydavateľstvom Ecopress, generálny riaditeľ Sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva zdravotníctva Adam Hlôška.
Celoeurópsky problém
Riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Ján Mazág upozornil, že ide o problém celoeurópsky, ba podobné problémy majú aj Američania. Uznáva síce, že v Európskej únii platí princíp voľného pohybu tovarov a služieb, ale „štát musí mať možnosti, ako chrániť zdravie občanov a nie je fér vyžadovať dodržiavanie pilierov fungovania únie na úkor občanov“. Zároveň pripustil, že je „veľmi zložité tento problém vyriešiť, ale napriek tomu sa ho snažíme riešiť tam, kde máme páky a nástroje“. Podľa Mazága sa síce každý štát snaží, aby mal čo najnižšiu cenu liekov, ale ide o to, aby to už nebola cena kontraproduktívna. Od januára môže ŠÚKL zakázať vývoz lieku zo Slovenska, ak je u nás celoplošne nedostatkový a ak by jeho vývozom bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu mnohí lekárnici hovoria, že takto formulovaná legislatíva dáva lekárňam, ktoré na reexportoch zarábajú a distribučným spoločnostiam, priveľmi široké pole možností takéhoto „podnikania“.
Nízka cena je problém
„Slovensko je jednou z referenčných krajín, ktoré znižujú ceny liekov pre ostatné krajiny. Negatívnym dôsledkom je potom reexport liekov,“ konštatoval Hlôška z ministerstva, ktorý pripomenul, že napríklad Nemecko má liekovú politiku založenú práve na reimporte, čím šetrí svoj rozpočet.
Dnes sa už však diskutuje o tom, či by tento celoeurópsky problém s reexportmi liekov nevyriešila jednotná cena lieku v celej únii. „Ale už prvé diskusie ukázali, že európske krajiny by v tomto spoločnú reč nenašli,“ priznal viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Štefan Krchňák. Grécko napríklad tieto problémy rieši jednou cenou pre liek predávaný doma a druhou pre zahraničie.
Najviac ide do Česka
Lieky, pôvodne dovezené na Slovensko, smerujú do 19 krajín. Celkovo sa vyviezlo vyše 2,2 milióna balení liekov z 510 druhov, pričom najviac z nich skončilo na českom trhu. „Najväčšie množstvá balení sme zaznamenali pre lieky Lyrica, Clexane Azilcet, Helicid a Januvia,“ povedal Mazág.
Od začiatku roka vydal Štátny ústav na kontrolu liečiv 38 rozhodnutí o zákaze vývozu pre deväť distribučných spoločností a vyše 54-tisíc balení liekov. Naposledy tento mesiac zakázal ŠÚKL export Lyricy vo všetkých silách a liekov Clexane 6000 a 8000.„V prípade, že by bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dôsledku vývozu liekov, ŠÚKL aktívne zasiahne,“ zdôraznil Mazág.
Vyváža 50 distribučiek
Mnohé lekárne, aby ekonomicky prežili, sa spájajú s distribučnými spoločnosťami a skupujú pre exportérov lieky aj od kolegov. Krchňák priznal, že kompetencie komory v prípade reexportov sú minimálne, keďže „jediným trestom je vylúčenie z komory“. Lieky podľa neho exportuje asi 50 distribučiek.
Slovensko je pre reexport veľmi atraktívna krajina – a dôsledkom je, že sa dovezie 12-tisíc balení lieku, ale do lekární sa dostane iba 106. Viceprezident komory tiež upozornil na to, že farmafirmy preferujú zásobovanie väčších lekární v blízkosti odborných lekárov na udržanie dostupnosti a malé lekárne sa k týmto liekom nedostanú. Lekárne avizujú, že ide o 50 až 80 liekov, ktoré sú pre pacienta nedostupné. Lekárenská komora preto navrhuje, aby sa lekárňam zakázalo spätne predávať lieky exportérom, no rezort zdravotníctva je k tomu návrhu skeptický.