Ruská zľava vymaže budúcoročnú stratu matky SPP. Taký je podľa informácií HN možný scenár v prípade, že sa slovenskí plynári dohodnú s ruským gigantom Gazpromom na úprave dlhodobého kontraktu. Vďaka prípadnému zlacneniu by podnik v budúcom roku neprerábal na dodávkach plynu domácnostiam, respektíve by strácal len mierne.
Najmä kvôli výhodným cenám pre domácnosti totiž podnik vytvoril dlh 120 miliónov eur, ktorý po novom preberie štát ako stopercentný vlastník. Na prebratí 49 percent v matke SPP sa vláda dohodla s doterajším akcionárom podniku, Energetickým a průmyslový holdingom. Dohoda s Rusmi by tento obchod podstatne zvýhodnila. „Do dvoch mesiacov očakávame závery o korekciách,“ vyhlásil včera premiér Robert Fico (Smer-SD) v rádiu Expres.
Dobré správy zo Západu
Podľa informácií HN sú rokovania s Rusmi na veľmi dobrej ceste a v prípade ich úspešného zavŕšenia by sa SPP dokonca mohol dostať už o dva roky do zisku. Ministerstvo hospodárstva však nechce komentovať možné dosahy dohody s Rusmi, pokiaľ sa neskončia rokovania.
Doterajší dlh chce pritom vláda vyrovnať predajom plynu v zásobníkoch. Jeho hodnota je podľa premiéra 170 miliónov eur. Znamená to, že
štát má istú rezervu aj v prípade, že sa s Gazpromom nedohodne.
Dobré predpoklady pre dohodu však dávajú aj správy zo západnej Európy. Na výhodnejšom kontrakte s Rusmi sa dohodol nemecký koncern E.ON a vďaka arbitráži aj ďalší významný nemecký hráč RWE. „Motiváciou ruského partnera dať SPP zľavu môže byť, samozrejme, zachovanie si pozície stabilného partnera, ktorú s výnimkou plynovej krízy z roku 2009 dlhodobo má, ale zároveň aj snaha o budovanie geopoliticky lepšej pozície v regióne,“ poznamenal analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan.
Ušetriť môžu aj sklady
Okrem dlhodobého kontraktu je pre budúcnosť plynární dôležitá aj cena za skladovanie plynu. Práve tieto náklady podniku neuznáva štátny Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý kontroluje ceny plynu pre domácnosti a malé a stredné podniky. Podľa materiálu ministerstva hospodárstva by na skladoch mohol podnik ušetriť desiatky miliónov ročne. A to tak, že by znížil objem skladovaného plynu a dohodol by sa aj na nižšej cene.
Zaujímavosťou je, že práve pre neuznané náklady na skladovanie plynu sa predchádzajúci akcionári – nemecký E.ON Ruhrgas a francúzsky Gaz de France – obrátili aj na súdy. Pri predaji 49-percentného podielu česko-slovenskej skupine EPH však došlo k dohode, že sa tieto spory urovnajú bez negatívneho dosahu na štát.