Vo všetkých prognózach renomovaných inštitúcií o budúcom svetovom ekonomickom vývoji nájdeme, zväčša ku koncu týchto dokumentov, určité skutočnosti alebo tzv. riziká, ktoré môžu ovplyvniť budúci vývoj a odkloniť tak výsledky prognóz od reality. Tieto neistoty ekonomického prostredia môžu pôsobiť v oboch smeroch, t. j. jednak môžu podporovať vyšší rast, ale môžu pôsobiť aj proti nemu.
Medzi stálice, ktoré sú už pravidelne uvádzané medzi týmito rizikami, patria okrem iného aj ceny ropy ako aj deficit bežného účtu platobnej bilancie USA, ktorými sa budeme bližšie zaoberať.
Ceny ropy
Ceny ropy sú v poslednom čase predmetom diskusie vari vo všetkých odborných i laických kruhoch. Veď vysoké ceny ropy, odrážajúce sa vo vysokých cenách benzínu, nafty a ďalších produktov totiž ovplyvňujú každého -- od bežného motoristu po nadnárodné korporácie.
Čo však vplýva alebo čo spôsobuje uvedené vysoké ceny ropy?
Tie majú na svedomí viaceré nepriaznivé skutočnosti. Jedným z dôvodov je relatívne nepružná ponuka. Krajinám OPEC sa totiž znižuje voľná kapacita produkcie a stále rastú obavy z plynulosti dodávok. Pod cenu ropy sa podpísala aj nejasná situácia okolo Jukosu, ako aj politická nestabilita vo Venezuele. Všeobecne vysoké geopolitické riziko si vyžiadalo svoju daň vo forme tzv. rizikovej prirážky k cene ropy, ktorá sa odhaduje približne vo výške až 10 USD/barel. Hrozí, že ohnisko konfliktov sa rozrastie z Iraku do Saudskej Arábie, ktorá je najväčším exportérom ropy na svete. Výpadok týchto dodávok môže vyvolať hospodársku a nadväzne aj politickú nestabilitu na celom svete.
Zvýšený dopyt, ktorého zdrojom je silnejúce svetové hospodárstvo, naráža na pomerne obmedzenú ponuku. Dopyt po rope a jej derivátoch sa zvyšuje o to rýchlejšie, o čo sa z hospodárskej recesie zotavuje Japonsko -- krajina bez vlastných energetických zdrojov a tretí najväčší dovozca ropy na svete, USA -- najväčší importér ropy na svete, Čína -- dosahuje 10-percentný ekonomický rast a rast dopytu po rope v prvom polroku 2004 predstavoval 21 %. K týmto treba ešte pripočítať krajiny Latinskej Ameriky. Brazília totiž predstavuje potenciál k vysokému hospodárskemu rastu (ak udrží reformný kurz), čo by znamenalo zvýšenie dopytu po nerastných surovinách (medi, olova, ropy atď.). K tomu sa pripojili nízke rezervy USA, ako aj sezónny rast cien v dôsledku motoristickej sezóny (i keď rast cien ropy je zjavný i bez sezónnej zložky).
Ďalším, nemenej dôležitým faktorom sú špekulácie, a to zo strany veľkých fondov. Tie podľa medzinárodných organizácií nafúkli ceny ropy, preto očakávajú ich pád nadol.
Deficit bežného účtu USA
Deficit bežného účtu platobnej bilancie USA dosiahol najvyššie hodnoty vo svojej histórii a prognózy ukazujú, že táto úroveň zotrvá ešte v budúcom období. Ako protiváha k tomuto obrovskému deficitu viacero krajín Ázie a Európy, ako Čína, Japonsko, Nemecko a Rusko vykazujú prebytky svojho bežného účtu. Tento vysoký deficit však z viacerých príčin nemožno udržiavať donekonečna a zmenšovanie tejto nerovnováhy bude mať pravdepodobne významný vplyv na stabilitu a efektívnosť svetového hospodárstva, pretože USA predstavuje jeho kľúčový prvok.
Existuje široké spektrum názorov, čo spôsobuje uvedenú nerovnováhu, jej dosahy na hospodárstvo, udržateľnosť, ako aj na implikácie pre hospodársku politiku. Viaceré názory, ktoré vychádzajú najmä z tovarových tokov, tvrdia, že táto nerovnováha je iba dočasná a netreba sa znepokojovať. Podľa tohto pohľadu tieto nestability bývajú spôsobené najmä zmenami v relatívnom dopyte, v rozdielnych cenách medzi krajinami, alebo v nesprávne stanovených výmenných kurzoch.
Iný prístup sa zameriava na držbu a alokáciu medzinárodných finančných aktív ako akéhosi náprotivku nerovnováhy bežného účtu platobnej bilancie. Čo je však dôležitejšie, nerovnováha bežného účtu je priamo spojená s medzerou medzi investíciami a úsporami ako aj vládnymi deficitmi. Nerovnováhy sú teda spôsobované rozmiestnením finančných zdrojov medzi rozdielne príležitosti, čo je z dlhodobého hľadiska determinované hlavne rozdielmi v ekonomickom raste, v miere návratnosti kapitálu, ako aj rozdiele medzi úsporami a investíciami.
Deficit bežného účtu platobnej bilancie v roku 2003 dosiahol hodnotu 500 mld. USD, čo predstavuje približne 5 % hrubého domáceho produktu. Ak by sa uskutočnili kroky vedúce k znižovaniu tohto deficitu, malo by to významný dosah nielen na ekonomiku USA, ale aj na ostatné krajiny.
Ale je zníženie deficitu vôbec potrebné, prípadne bolo by možné udržiavať deficit na súčasných hodnotách? A v prípade, ak nie, o koľko ho treba znížiť? Na tieto otázky nám ekonomická teória poskytuje množstvo odpovedí a rozdielnych názorov.
Z pohľadu investorov deficit týchto rozmerov absorbuje veľký podiel svetových úspor a zvyšuje podiel dolárových aktív v ich investičných portfóliách (pretože tento deficit treba vykryť prílevom kapitálu). Aj keď USA predstavujú z pohľadu investícií atraktívnu krajinu, nie je isté, ako dlho budú investori ochotní akceptovať dlhové a majetkové pohľadávky voči USA. Táto doba bude čiastočne súvisieť aj so vznikom iných atraktívnych investičných príležitostí v ostatných častiach sveta.
Z pohľadu USA deficit bežného účtu zvyšuje potreby finančných zdrojov v budúcich obdobiach. To následne zosilňuje investorom vnímané riziko USA ako potenciálny cieľ investičného rozhodnutia. Čisté zahraničné záväzky USA v súčasnosti predstavujú približne 25 % HDP, čo je v porovnaní s inými štátmi relatívne nízka hladina. Financovanie deficitu zatiaľ neprejavuje väčšie problémy -- dopyt po amerických dlhopisoch je pomerne veľký, úrokové miery sú stále na relatívne nízkej úrovni atď.
Existujú viaceré mechanizmy, ktoré môžu dopomôcť k znižovania deficitu bežného účtu, ale žiaden by sa nemal využívať ako dominantný a primárny. V zásade by malo ísť o kombináciu viacerých mechanizmov, ktoré by podporili ponukovú stránku ekonomiky, stimulovali vyššie úspory vlády a aj obyvateľstva, a mali by zahŕňať aj zmeny výmenných kurzov. Podľa OECD by napríklad na zníženie deficitu bežného účtu o dva percentuálne body bolo potrebné uskutočniť 20- až 25-percentné znehodnotenie nominálneho efektívneho výmenného kurzu dolára. Dosah znehodnotenia dolára závisí aj od flexibility kurzových zmien iných krajín, pretože doterajšie oslabovanie dolára dopadlo najviac na Európu, kým iné krajiny sa snažili udržiavať svoj výmenný kurz na stálej úrovni. Významnú úlohu na zníženie deficitu, samozrejme, zohrá aj vývoj vo svetovom hospodárstve a rastúci dopyt po amerických tovaroch.
V súčasnej situácii si je však ťažké predstaviť, že zníženie deficitu bežného účtu USA sa uskutoční bez väčších nákladov a negatívnych dosahov na zvyšok sveta.
Benzín (USD/1000L) Automobilová nafta (USD/1000L) Ropa (USD/barel)
Jul-01 507.172 528.519 24.284
Aug-01 513.966 532.482 24.548
Sep-01 537.965 558.88 24.569
Oct-01 484.998 525.889 20.982
Nov-01 446.231 512.418 18.486
Dec-01 426.371 496.495 17.628
Jan-02 421.111 476.441 18.315
Feb-02 423.952 480.439 19.117
Mar-02 461.306 493.518 21.643
Apr-02 498.035 511.603 24.462
May-02 502.615 519.54 25.067
Jun-02 502.731 533.66 24.272
Jul-02 519.993 549.598 25.077
Aug-02 517.684 540.563 26.01
Sep-02 520.554 562.075 27.292
Oct-02 525.38 568.227 26.992
Nov-02 518.474 564.029 24.79
Dec-02 511.277 564.601 26.624
Jan-03 534.033 594.378 30.108
Feb-03 579.432 633.199 31.899
Mar-03 601.704 655.533 31.248
Apr-03 576.697 617.151 26.403
May-03 557.888 613.483 25.204
Jun-03 560.178 612.939 26.858
Jul-03 562.79 607.472 27.805
Aug-03 577.29 593.021 28.629
Sep-03 604.356 612.255 27.04
Oct-03 577.32 627.185 27.947
Nov-03 560.314 632.977 28.312
Dec-03 573.121 648.59 29.243
Jan-04 581.108 655.784 30.78
Feb-04 607.706 675.205 30.917
Mar-04 625.761 677.329 32.247
Apr-04 641.113 681.278 32.717
May-04 676.011 692.78 35.336