V Prievidzi mu nepovedia inak ako Titanic. Monštrózna budova v centre okresného mesta mala zmeniť celý región. Ako inak, pri jej predstavovaní bolo všetko naj... obchody, kino, kancelárie... Obchodné centrum sa však úplného dokončenia nedočkalo. Čaká naň viac ako tri desaťročia. Mesto aj investor však naznačujú, že „Titanic“ dopadne lepšie ako jeho smutno-slávny menovec. „Na stavbu je vydané stavebné povolenie z roku 2004. Termín na dokončenie stavby je 30. september 2016,“ konštatuje hovorca mesta Prievidza Michal Ďureje.
Milióny korún
Klasická šablóna realitného socializmu. Na začiatku stál nápad, ktorý „súdruhovia architekti“ zväčšili. Zväčšili až tak, že v Prievidzi malo vyrásť Regionálne obchodné centrum, ktoré by sa zaradilo medzi najväčšie v celom Československu. Písal sa rok 1979 a problémom nebol ani rozpočet - 100 miliónov korún.
Projekt s rozlohou 12-tisíc štvorcových metrov mal do centra mesta priniesť nielen obchody, ale aj spoločenské priestrory, administratívne centrum či kino. Stavba sa začala. Práce však po vybudovaní základného skeletu zamrzli. Došli peniaze, zmenil sa režim a v prvom rade vytriezveli očakávania, ktoré projekt mohol poskytnúť.
Dvadsať rokov objekt pustol. Stal sa tŕňom v päte centra mesta. Spomínal sa len v súvislosti s nájazdom bezdomovcov a pochybných živlov. Paradoxne, rokmi sa viac a viac podobal Titanicu. Nielen ozrutnosťou, ale najmä problémami, ktoré mu narobila presakujúca podzemná voda. „Za tie roky Titanic zatopila až do výšky šiestich metrov,“ hovoril v roku 2004 pre denník Sme mestský poslanec Prievidze Igor Detko.
(Ne)čakaný reštart
Mesto sa snažilo nájsť vhodného investora desťročia, zlom prišiel až v roku 2004. Projekt získava Slovenská investičná a realitná spoločnosť (SIRS) zo Žiliny, ktoá mala skúsenosti so stavbou obchodných komplexov napríklad v Žiline, Trnave, Liptovskom Mikuláši či v Bardejove. Do projektu však nevstupovala sama.
Spolu s mestom vytvorila spoločnosť Regionálne obchodné centrum, 90 percent akcií v nej vlastnili Žilinčania, 10 mesto cez spoločnosť Unipa. „Je to ďalší príklad úspešnej spolupráce medzi súkromnou firmou a samosprávou,“ povedal v roku 2004 pre HN predseda Predstavenstva SIRS George Trabelssie.
Nový investor nechcel nechať nič na náhodu. Počítal s rozpočtom 800 miliónov korún a v centre plánoval Prievidžanom ponúknuť: supermarket, obchody, divadlo, lekárske pracoviská, priestory na využívanie voľného času, byty a parkoviská. Mesto bolo nadšené. „Počin SIRS vnímame mimoriadne pozitívne. Je zrejmé, že návratnosť investícií firma očakáva z prenajímania lukratívnych komerčných priestorov,“ pochvaľoval si pre HN vtedajší primátor Prievidze Ján Bodnár.
Najprv byty...
Firma začala stavať, nie však prestavovať. Prvá etapa projektu totiž počítala s vybudovaním bytov a menších obchodných priestorov v bezprostrednom okolí Titanicu. „Najskôr sme postavili novú budovu, pretože sa stavala od základov a museli na nej robiť ťažké stroje. Pri dostavbe pôvodného objektu sa nebude musieť ťahať celý skelet, bude tam oveľa menej hluku. Nebude ani problém s parkovaním a s prístupovou cestou, ktoré sme tiež vybudovali v prvej etape,“ vysvetľoval v roku 2006 pre denník Sme Igor Detko, konateľ dcérskej spoločnosti mesta Unipa.
Za 155 miliónov korún tak bolo postavených 41 nadštandardných bytov, 50 miest podzemného parkovania a 6 000 štvorcových metrov obchodných plôch a kancelárií. V druhej etape malo dôjsť aj na opachu v centre mesta. Investor počítal s hotelom, reštauráciami, obchodmi či s nizkokapacitovými kinami.
„Robia sa vnútorné prestavby, ktoré sú časovo náročné, to nikto nevidí, ale to neznamená, že sa nepracuje. Úprava vonkajšej fasády bude len otázkou pár týždňov. Našou ambíciou je do roka prestrihnúť pásku i na druhej etape,“ vysvetľoval Detko. Dátum otvorenia sa stanovil na rok 2007.
...potom obchody
K prestrihnutiu pásky však nedošlo ani v roku 2008, ani o rok neskôr. V roku 2009 dokonca poslanci prerokúvali, čo by v centre malo byť. Vyžiadali si veľkú spoločenskú halu pre tisícku ľudí. Dohodli si dokonca aj jej prenájom. Dvadsať rokov mali majiteľovi platiť ročne vyše 192-tisíc eur. Po tomto období mala sála aj s jej vybavením pripadnúť mestu. Aj preto musel investor projekt prerábať.
Investor celé roky presviedčal o tom, že stavia. „Dozvedeli sme sa, že stavebné práce pokračujú. Pred dokončením je podzemné parkovisko, úpravy čakajú pozemky pod predajnými stánkami a zmeny nastanú aj na vonkajšom parkovisku,“ informovala v roku 2011 regionálny magazín My zástupkyňa prievidzskej primátorky Helena Dadíková.
V tom čase investor opäť prekresľoval, opäť spoločenskú sálu. „Investor stavby mieni dokončiť sálu v polovičnom rozsahu oproti pôvodnému zámeru,“ dodala Dadíková.
Návrat života do centra
Rok 2014. Regionálne obchodné centrum, ako znie oficiálny názov Titanicu, stále nie je dokončené. Od položenia základného kameňa ubehlo rekordných 35 rokov, zainteresovaní však presviedčajú. že deň „D“ sa predsa len blíži.
„Parkovací dom (98 parkovacích miest, pozn. red.) je schopný užívania od leta 2012. Jeho skolaudovanie je zo strany príslušných úradov podmieňované vybudovaním novej dažďovej kanalizácie s vyústením do vodného toku Handlovka aj napriek tomu, že pôvodný objekt domu kultúry je napojený na verejnú kanalizáciu a Regionálne obchodné centrum, od jeho nadobudnutia, platí poplatky za odvod dažďových vôd touto kanalizáciou,“ vysvetľuje v oficiálnom stanovisku pre HN vedenie Regionálneho obchodného centra.
Pripravuje potrebné administratívne dokumenty pre stavbu kanalizácie a avizuje, že projekt stále žije. „Na požiadanie mesta Prievidza sme v minulosti prepracovali projektovú dokumentáciu dostavovaného objektu tak, aby v nej okrem obchodných priestorov vznikli aj vhodné kultúrno-spoločenské priestory na návrat kultúrneho života do centra mesta Prievidza.Týmto smerom v súčasnosti pokračuje aj dostavba zostávajúcej časti objektu,“ uzatvára v stanovisku investor.
Čo by bolo, ak by to nestihli do septembra 2016, keď sa im končí povolenie, je teraz otázne a vyjadriť sa k tomu nechce ani mesto. „Všetky vyjadrenia budú predčasné až do uplynutia lehoty na dokončenie stavby,“ uzatvára hovorca mesta Prievidza Michal Ďureje.
Ak máte vo svojom okolí REALITNÚ OPACHU, pošlite nám svoj tip na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
|
Postreh HN: Očami Prievidžana Pavla Novotného, editora F&F Aj preto sme si ešte ako deti, ktoré išli centrom mesta zo školy, všímali, ako budova postupne rastie. Predstavovali sme si, aké nové obchody v nej už o pár mesiacov, nanajvýš rokov budú. Keď sa stavba zastavila, spočiatku sme verili, že ide len o dočasný problém. Po páde komunistického režimu sa však z pýchy Prievidze postupne stala jej hanba, odstrašujúci vzor komunistickej architektúry. V Titanicu si urobili svoj domovský stánok najprv vietnamskí trhovníci a neskôr aj bezdomovci. Okolo spustnutej stavby začali vyrastať pekné moderné bytovky či reštaurácie. Len strašiak tam zostal stáť dodnes. A to aj napriek tomu, že mesto neustále sľubovalo jeho dokončenie. Po troch desaťročiach sľubov však tomu už nikto neverí. Aj keby sa tak niekedy v budúcnosti naozaj stalo, Titanicu bude trvať dlhé roky, kým sa zbaví povesti komunistického monštra. Medzitým totiž v našom meste pribudlo niekoľko obchodných centier, ktoré ho rozlohou i množstvom a rozmanitosťou prevádzok podstatne prevýšili. Jeho výnimočnosť tak bude spočívať už len v neuveriteľnom osude, aký táto niekdajšia pýcha Prievidze prežila.
|