Martin Vlachynský, analytik INESS
Práve oslavujeme päť rokov od pádu Lehman Brothers. Udalosť, ktorá sa označuje ako začiatok krízy, ale ktorá v skutočnosti začiatkom nie je. Chybný rok na rodnom liste ako keby symbolizoval naše nepochopenie toho, kto hrá hlavnú úlohu v tejto modernej dráme.
Prvý krízový otras prišiel v roku 2007. Nie, nebol to pád banky Northern Rock, vďaka ktorému si Briti pripomenuli starý dobrý bank run. Ten prišiel 14. septembra, no už v prvý augustový týždeň toho roku blikali v centrálach Fedu a ECB všetky varovné kontrolky. Bear Stearns koncom júla musel pokryť stratu 1,3 miliardy dolárov. Najväčšia francúzska banka BNP Paribas zastavila vyplácanie podielov zo svojich troch investičných fondov pre nedostatok likvidity. ECB urgentne počas dvoch augustových dní nasypala na trh 155 miliárd eur, teda asi toľko, koľko sme v nasledujúcich rokoch dali dokopy na záchranu Írska a Portugalska.
M
ediálne hladiny nasledujúce roky čerili pre daňovníkov citlivé bilaterálne pôžičky Grécku, dočasný a neskôr trvalý euroval. Stretávali sa politici, poslanci hlasovali, občania protestovali, a dokonca kvôli tomu padla vláda jednej malej európskej krajiny. Kým prebiehalo toto politické divadlo, v kanceláriách ECB sa usilovne zachraňovalo. V lete 2011 vyleteli výnosy talianskych a španielskych dlhopisov nad 6 % a neskôr v zime ešte vyššie. Hrozil akútny bankrot tretej najväčšej ekonomiky eurozóny. ECB zareagovala nákupom dlhopisov týchto štátov. Od leta do zimy ich nakúpila za 200 miliárd eur, čím zrazila výnosy. Zároveň tú istú zimu spustila program trojročných objemovo neobmedzených úverov a v dvoch kolách požičala komerčným bankám viac ako bilión eur, viac než je spoločná kapacita dočasného a trvalého eurovalu. Zároveň sa priebežne znižovali limity na kvalitu akceptovaného kolaterálu, aby si banky hladné po hotovosti mohli požičať od ECB pomaly aj za lístok do čistiarne. Program núdzovej likvidity ELA, v rámci ktorého si národné centrálne banky samy môžu natlačiť chýbajúce eurá, drží nad vodou bankové systémy Grécka a Španielska. V lete 2012, keď španielske dlhopisy opäť raz leteli nezastaviteľne hore, ohlásila ECB program OMT, teda program neobmedzeného nákupu dlhopisov štátov v problémoch. Už toto ohlásenie dokázala zraziť výnosy dole a opäť na chvíľu upokojiť situáciu.
Kríza je ako fosforová bomba. Keď vás horiaci fosfor zasiahne, musíte sa ponoriť. No len čo sa vynoríte, fosfor sa sám znova vznieti. ECB nás zaplavila hektolitrami nových peňazí a utlmila plamene. No v momente, keď prestane hasiť, kríza sa znovu vznieti. Problém je, že ani pod vodou nevydržíme večne.