V roku 2010 si francúzska značka Peugeot pripomenula dvesté výročie založenia. Hoci väčšina automobiliek začínala svoje podnikanie s kolesami, bicyklami a motormi, Peugeot sa vymyká štandardu. Podnikateľské aktivity rodiny Peugeotovcov totiž siahajú až do 15. storočia, keď ich hlavným biznisom boli poľnohospodárstvo a obilninové mlyny. Rodina prešla dlhou cestou, kým sa dostala k výrobe automobilov. Jedno je však isté. Už stovky rokov prinášajú Peugeotovci Francúzom svoje produkty a majú povesť rodinnej firmy, ktorá dokázala zachytiť každý trend a vyťažiť z neho maximum.
Obilninové mlyny
Keď sa povie Peugeot, málokomu napadne spájať ho s 15. storočím. O autách vtedy nebola ešte ani zmienka, hlavným dopravným prostriedkom boli kone či koče a ľudia si privyrábali poľnohospodárstvom. Výnimkou nebola ani rodina Peugeotovcov, ktorá vlastnila veľké množstvo pôdy, na ktorých postavili obilninový mlyn. V 18. storočí rozvinul Jean-Pierre Peugeot okrem mlynov aj veterné elektrárne, aj malú textilku, kde sa tkali a farbili látky.
Už vtedy bol región východného Francúzska Montbeliard považovaný za križovatku medzi Švajčiarskom a Alsaskom, ktorý ponúkal bohaté vodné zdroje a pracovnú silu, čo určilo región za príťažlivé miesto na stavbu priemyselných areálov. Rodia Peugeotovcov sa začala profilovať ako priekopník nových technológií, za čo sú jej Francúzi vďační dodnes. „Je to najlepší tvorca patentov vo Francúzsku, ide o inovatívny technologický podnik, vlasteneckú spoločnosť, ktorá vždy hájila svoju priemyselnú základňu na francúzskej pôde, a to je obchod, ktorý chceme pomôcť znovu oživiť,“ povedal francúzsky minister priemyslu Arnaud Montebourg minulý rok, keď automobilka potrebovala finančnú injekciu od vlády.
Mlynčeky na kávu či korenie
Zdedený mlyn prešiel v roku 1810 do rúk dvoch bratov Jeana-Pierra a Jeana-Frédérica Peugeota. Práve od tohto roka sa datuje vznik značky Peugeot. Bratov však viac ako poľnohospodárstvo oslovil priemysel. Tento záujem prišiel práve vhod – prvá polovica 19. storočia totiž zažíva boom spôsobený priemyselnou revolúciou, ktorá chrlila nové produkty nahrádzajúce ručnú prácu. Bratia tak mlyn prerobili na zlievareň ocele, kde experimentovali s množstvom uhlíka v železe, a tak sa oceľ využívala na rozličné účely.
Rodinný podnik Peugeotovcov sa tak v 19. storočí stal špecialistom na výrobu laminovanej ocele a nástrojov. Vyrábali píly, pružiny či dokonca žehličky. Postupne sa k nim pridávali produkty do domácnosti, šijacie stroje a dáždnikové konštrukcie. Najvýraznejší úspech však v roku 1840 zaznamenal mlynček na kávu, korenie a soľ, ktoré ich preslávili po celej Európe. „Jadrom historického úspechu Peugeotu sú hlavne neustále inovácie na jednej strane a formovanie kľúčových priemyselných partnerstiev na strane druhej,“ hodnotí Miroslav Blahušiak, analytik spoločnosti Capital Markets. Potreba kapitálu totiž spájala rodinu Peugeotovcov s viacerými novými partnermi.
Inovátor
Výrazným inovátorom, ktorý priniesol do podniku úplne iný vietor, bol ďalší člen rodiny Armand Peugeot, ktorý v tomto období prejavil záujem o vynálezy s pohybom. A práve tu sa začína príbeh známy pre všetky automobilky: kolesá, bicykle, motory a automobily. „Začiatky boli dosť náročné. Nemali sme žiadne stroje, okrem tých, ktoré slúžili na výrobu bicyklov,“ povedal francúzsky motoristický priekopník Auguste Doriot, ktorý vyvíjal autá pre Peugeot. Ale to už je iný príbeh.
Postreh HN: Ťarbavý moloch bez energie
Straty rádovo v miliardách eur, poklesy predaja v dvojciferných číslach. A aby toho nebolo málo, aj prepúšťanie tisícok zamestnancov a finančné problémy. Také veľké, že musela zasahovať aj francúzska vláda. Francúzske konzorcium PSA Peugeot Citroën nezažíva práve najlepšie obdobie. Od ideálu má veľmi ďaleko. Paradoxne, najlepšie časy zažívala spoločnosť počas krízových rokov 2009 – 2010. Pomohlo šrotovné, aj správny mix ponúkaných automobilov.
Po tomto období však akoby Francúzom došiel dych. Nemožno sa čudovať. V kategóriách najlacnejšie, najspoľahlivejšie či najrýchlejšie auto neobsadzujú Francúzi prvé miesta. Konkurencia je silná. Ceny dole tlačí kríza aj nová kórejská krv (Kia, Hyundai). Navyše francúzske značky na rozdiel od ostatných konkurentov nedržia ázijské ani latinskoamerické trhy.
To sú vonkajšie problémy, oveľa závažnejšie vyzerá pohľad do kuchyne koncernu. Nevyužité kapacity, pomerne nízka produktivita práce a silné odbory. PSA je vo Francúzsku veľký a ťarbavý moloch, ktorý stratil to, na čom vyrástol. Flexibilitu, nápaditosť a zdravú agresivitu, ktorá ho dostala na miesto druhého najväčšieho výrobcu automobilov v Európe. Ideálnym riešením by bolo zavrieť staré fabriky vo Francúzsku a sústrediť sa na nové, lacnejšie (aj na Trnavu). Nejde to. Kvôli tlaku vlády, kvôli tlaku odborov, kvôli sociálnej zodpovednosti, ktorý podnik má.
Pomôcť v zlých časom prišli Číňania. Jedna z najväčších tamojších automobiliek Dongfeng naliala do podniku takmer miliardu eur a nakúpila 14 percent akcií. Je len otázne, či to Číňania berú ako rizikovú investíciu, alebo inšpiratívnu prieskumnú jazdu do podniku, ktorý vyrába svetové autá. Viaceré indície naznačujú, že druhá možnosť môže byť reálnejšia...