Má 30 rokov, žije v Košiciach a pracuje ako advokátka. Vo svojej práci už riešila aj komplikované obchodné či občianske spory. Takto by sa dala v skratke charakterizovať na svoj vek úspešná Ľuba Berezňaninová. Keď však príde na tému roku 1968, tu už mierne zaváha. „Nežila som vtedy, čiže informácie mám len sprostredkovane,“ konštatuje.
A nie je v tom jediná. Podobne nemá jasný postoj k tomuto kľúčovému dátumu v našej histórii množstvo mladých ľudí na Slovensku. Ako ukázal najnovší prieskum Slovenskej akadémie vied, odpoveďou „neviem“ reagovali na otázky o tomto roku ľudia do 34 rokov najčastejšie. Práve august 1968 bol pritom dátumom, keď sa na Slovensku stopli reformy či uvoľňovanie politických pomerov a spustila sa tvrdá normalizácia.
Mladí sa jednoducho nezaujímajú o históriu – okomentoval výsledky prieskumu spisovateľ Juraj Šebo, ktorý napísal sériu historických kníh a v jednej z nich sa venoval aj tejto etape dejín. Na otázku, prečo je to tak, odpovedajú odborníci pomerne jednoznačne. „Je to aj v spôsobe výučby dejepisu v školách,“ konštatoval sociológ z SAV Milan Zeman.
S tým, že je problém vo výučbe, súhlasí aj dejepisárka z košického gymnázia Janka Turčíková. Ako hovorí,20. storočie je problematické učiť. „Jednak to nebývalo ešte zhodnotené historikmi, jednak zo začiatku to nebývalo v učebniciach,“ povedala. Preto by sa podľa nej tieto dejiny mali učiť ináč. Patria k tomu napríklad aj diskusie s konkrétnymi ľuďmi, ktoré tieto udalosti prežili, či sledovanie konkrétnych historických filmov.
Čítajte viac:
Anketa - Viete, čo sa stalo v roku 1968 v Československu?
Môže byť rizikové
Za nevedomosťou mladých ľudí sú však aj iné dôvody. Je iná doba, deti nie sú také „žhavé“ do učenia. Plus treba k tomu prirátať rozmach internetu. Ako povedal Šebo, internet ich zvádza k tomu, že sa nemusia zaoberať týmito udalosťami.
Chýba im však aj osobná skúsenosť, keďže si tieto udalosti „nestihli“ odžiť. Na to, že Slováci sa vo všeobecnosti pramálo pozerajú do histórie, však ukazujú aj iné prieskumy. Podľa sociologičky Oľgy Gyarfášovej opakovane poukazujú na to, že historické vedomie obyvateľov Slovenska je biedne a je v ňom veľa bielych miest. Podľa nej je to obzvlášť kritické u mladej generácie. A práve takýto postoj môže podľa sociológov viesť k rizikám.
Ako povedala Gyarfášová, rizikom takejto historickej neukotvenosti je, že mladí ľudia ľahko môžu podľahnúť rôznym účelovým dezinterpretáciám. Podľa nej sú aktuálnym príkladom sympatie pre pravicových radikálov typu Mariána Kotlebu.
Starší vedia
Na druhej strane staršia generácia, teda ľudia nad 50 rokov, si historické udalosti spred takmer 46 rokov vedela zarodiť. Podľa prieskumu až 90 percent z nich vedelo na otázky v prieskume Slovenskej akadémie vied odpovedať. Podľa odborníkov je za tým najmä fakt, že tieto udalosti zažili.