Ďalšia rana pre firmy. Aj takto hodnotia odborníci novelu kolektívneho vyjednávania, ktorú dnes schválili poslanci parlamentu. Dôvod je jednoduchý – nebudú o svojich výdavkoch rozhodovať sami, ale budú sa musieť podriadiť dohode medzi odborármi a zamestnávateľskými zväzmi. A to aj napriek tomu, že sa na rokovaniach nezúčastia. Zmena platí od nového roka pre takmer všetky firmy nad 20 zamestnancov.
Vyššie platy?
Zoberme si príklad. Dnes, ak nechce firma zamestnancom dvihnúť platy, tak nemusí. Po novom to však bude inak. Ak sa odborári a zástupcovia zamestnávateľov dohodnú, že platy v strojárstve porastú napríklad o päť percent, firmy sa musia podriadiť. A teda dvihnúť platy svojim zamestnancom o päť percent.
Odborníci a aj samotné spoločnosti vyjadrili nespokojnosť s touto novinkou. Ohrozíte tak stovky pracovných miest – odkazujú vláde. Najmä podniky s počtom zamestnancov „na hrane“ sa podľa odborníkov budú chcieť novinke vyhnúť. Napríklad firmy s viac ako dvadsiatimi zamestnancami budú podľa nich prepúšťať. „Už teraz sa mnohé menšie spoločnosti obzerajú po spôsoboch, ako sa novej povinnosti, ktorú schválil parlament, vyhnúť. Nemôžu si totiž dovoliť riadiť sa kolektívnymi zmluvami, ktoré nepodpísali a ich platnosť im nanúti štát,“ hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McRoy Group Luboš Sirota. Diktovanie podmienok fungovania môže podľa neho najvýraznejšie ohroziť menšie stavebné podniky, rodinné firmy, šijacie dielne, ale aj menšie IT spoločnosti.
Rozhodne komisia
Ministerstvo práce, ktoré zmenu v novele zákona o kolektívnom vyjednávaní pripravilo, však s kritikou nesúhlasí. Verí, že novinka prispeje k zlepšeniu pracovných podmienok. Ak totiž firma zvyšovať platy nebude, a to aj napriek tomu, že nemá finančné problémy, môže ju zamestnanec žalovať na súde.
"Veríme, že náš návrh prispeje nielen k lepším pracovným podmienkam na Slovensku, ale aj k férovej hospodárskej súťaži," povedal hovorca ministerstva práve Michal Stuška.
Návrh na rozšírenie zmien na ďalšie spoločnosti vždy posúdi komisia. Tá sa bude skladať zo zástupcov zamestnávateľov, odborárov a ministerstva. Ako ďalej podotýka Stuška, zmeny dohodnuté na základe kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa nebudú platiť pre všetkých. Napríklad pre firmy vo finančných problémoch, či tých, ktoré podnikajú menej ako dva roky.
Podľa Stušku sa v niektorých krajinách Európskej únie dohody medzi odborármi a zamestnávateľskými zväzmi rozširujú na ostatné firmy automaticky. A to napríklad v Belgicku, Francúzsku, Fínsku či Rakúsku.