Dosť bolo tvrdých škrtov. Európa musí začať opäť míňať a tak naštartovať svoju ekonomiku. Taký je aspoň názor Medzinárodného menového fondu a presne toto odporučil v posledných dňoch našim najväčším obchodným partnerom – Nemecku, Česku a Francúzsku. „Fond v posledných mesiacoch obrátil kurz v oblasti fiškálnej konsolidácie. Už dávnejšie priznal, že následky reštriktívnej fiškálnej politiky v eurozóne sú horšie, než pôvodne predpokladali,“ vysvetľuje zmenu postoja finančnej inštitúcie Tomáš Dudáš, docent Paneurópskej vysokej školy. Ak by si naši partneri zobrali odporúčania k srdcu, ťažiť by sme z toho mohli aj my. Rast slovenskej ekonomiky je totiž závislý najmä od rastu nemeckej ekonomiky a sčasti aj českej.
Opatrné Nemecko
Nemecko dlhodobo hlási politiku šetrenia a svojim partnerom sa snaží ísť príkladom. Vlani ako jediné dosiahlo prebytkový rozpočet. Jeho ekonomika však nerastie. „Fond mu preto odporúča podporiť rast prostredníctvom znižovania daní a fiškálnych stimulov. Tým podporí aj domáci dopyt,“ konštatuje Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne. Nemecko je druhým najväčším exportérom sveta a je tak náchylné na externé šoky. Nižšie dane by zvýšili reálne mzdy a Nemecko by tak bolo odolnejšie bez toho, aby ohrozilo svoju konkurencieschopnosť.
Francúzsko je v inej pozícii. Fond mu síce tiež odporúča viac míňať, Paríž však musí prísť aj s reformami. „Ich doterajšie kroky sú skôr protitrhové a krátkozraké. Vyháňať vysokými daňami úspešných podnikateľov síce môže zvýšiť príjmy krátkodobo, ale dlhodobo to ublíži. Veľkým problémom Francúzska je trh práce. Musia zapracovať na jeho pružnosti, najmä na prepúšťaní a prijímaní zamestnancov,“ myslí si Tomáš Vlk, analytik spoločnosti Patria Direct. Vysoké dane demotivujú investorov, a práve tých Paríž potrebuje.
Naštartujeme sa aj my
Z ekonomického rastu jadra eurozóny bude ťažiť celý región strednej Európy vrátane Slovenska. Prepojenosť nášho priemyslu či zahraničného obchodu je totiž čoraz väčšia. „Výhodou je, že pomôcť môže aj silnejší domáci dopyt Nemecka, ale tiež export. Veľa nemeckých výrobkov má cez subdodávateľov svoj pôvod v krajinách strednej Európy,“ konštatuje Vlk. Pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku však nemusí byť až taký silný, ako by sme očakávali. „Treba zobrať do úvahy, že naše nosné priemyselné odvetvie, automobilový priemysel, v roku 2012 dosahovalo takmer svoj limit,“ myslí si Dudáš. Optimistický nie je ani výsledok štúdie Deutsche Bank z februára tohto roka, podľa ktorej sa jednopercentný rast HDP Nemecka na raste ostatných krajín eurozóny prejaví len 0,1 percenta. Toto číslo sa síce týka najmä periférnych krajín eurozóny, v našom prípade však nebude výrazne vyššie.
Trhy míňanie povolia
Už aj európske inštitúcie si uvedomujú, že prísne škrty priškrtili ekonomiku, najmä krajín z európskej periférie. „Výnimku z plnenia fiškálneho paktu už majú na dva roky Francúzsko, Slovinsko, Španielsko a na rok Holandsko a Portugalsko,“ vymenúva Dudáš.
Poľavenie v šetrení už je dokonca ochotný akceptovať aj dlhopisový trh. Kým pred rokom či dvomi boli európske krajiny pre vysoké výnosy zo svojich dlhopisov nútené výrazne škrtať svoje rozpočty, dnešná situácia na trhu je voľnejšia. Môžu za to kroky Európskej centrálnej banky, ktorá vyhlásila, že v prípade problémov niektorej krajiny neobmedzene zasiahne. Investori tak majú istotu, že riziko straty je minimálne, a tak nevypredávajú dlhopisy ako v minulosti.
Upustenie od tvrdých škrtov by teda naozaj mohlo pomôcť Európe naštartovať ekonomický rast, najmä v krátkodobom horizonte. „Štáty by však určite mali šetriť ďalej. Najdôležitejšie je, aby poľavenie v škrtoch bolo sprevádzané potrebnými reformami,“ tvrdí Baláž.