Po nežnej revolúcii založil jednu z prvých lyžiarskych škôl v krajine. Dnes svoju značku Ternavski na franchisovom princípe rozširuje na Ukrajinu. V hľadáčiku má aj ďalšie lokality v bývalom Sovietskom zväze.
S tatranskými farbami
Vladimír Ternavský zakladal súkromnú škôlku ešte za socializmu. „Vtedy mi to komunisti kvôli nejakému predpisu nedovolili,“ spomína. Na rozhodnutie národného výboru v roku 1988 reagoval odchodom do rakúskeho Kaprunu. „Študoval som rakúsky model, ktorý považujem z hľadiska metodiky, objemov a organizácie tréningu za najlepší na svete,“ spomína. S týmto vybavením ihneď po nežnej revolúcii spustil svoj projekt. Inštruktori v modro-čierno-bielych farbách sa vo Vysokých Tatrách dodnes pokladajú za najkvalitnejších.
A práve túto povesť využil na vývoz svojej značky do zahraničia. „Na Ukrajine teraz v lyžovaní prebieha obrovský boom. Zároveň Ukrajinci o nás vedia. Poznajú a považujú nás v lyžovaní za vyspelú krajinu,“ spresňuje. Z týchto dôvodov ho na spoluprácu oslovila jedna lyžiarska škola v Charkove. „Potrebovali od nás vyškoliť inštruktorov. Avšak majitelia si uvedomili, že s našou značkou by mali na trhu väčšie šance,“ vysvetľuje. A tak v poldruhamiliónovej metropole Charkov na východe Ukrajiny si začali inštruktori obliekať kombinézy a vesty s logom a farbami Ternavski. „Najmä však učia našou metodikou a systémom,“ dodáva. Reagujúc na miestne špecifiká rozdielne sú len niektoré postupy. „V Charkove je mestské stredisko, kam nechodia turisti, ale domáci. Preto výučba je v poobedňajších a večerných hodinách po škole, u nás sa učí od rána,“ dodal.
Zlaté aktívum ruština
Pri rozbehu projektu Ternavski do Charkova vysielal svojich trénerov. Teraz už metodicky riadi franchisovú pobočku bez prítomnosti Slovákov. Kvôli dohode s ukrajinským partnerom Ternavský nechcel prezradiť podrobnosti franchisovej schémy, koľko Ukrajinci platia za licencie. „Spolupráca je však obojstranne výhodná. Ukrajina je krajina, kde pri podnikaní mať domáceho partnera je až nevyhnutnosť,“ dodal. Ako zlaté aktívum pri projekte označuje znalosť ruštiny. „Ešte lepšiu povesť ako my majú na Ukrajine Rakúšania. Časť z ich trénerov tam aj chodí, ale nevedia po rusky. A to nám otvára dvere,“ spresnil. Nevylučuje, že po Charkove do novej franchisy vstúpia ďalšie škôlky. „Rokovania, rozhovory sú. Uvidíme,“ povedal.
Rovnaký boom lyžovania podľa neho totiž prebieha aj v Rusku a Pobaltí. V niektorých veciach nás podľa neho Rusi začínajú predstihovať. „Pozvali ma konzultovať metodiku na ostrov Sachalin pri hraniciach s Japonskom. „Hoci cesty majú v dezolátnom stave, talentovaným deťom vedia dať vybavenie a tréning zadarmo. Celkom sa to tam rozvíja,“ dodal. Využili sme prítomnosť ukrajinských turistov v Tatrách a opýtali sa na šance takýchto projektov na Ukrajine. „Boom lyžovania môžeme potvrdiť,“ hovorí Jelena Kirnajová z Kyjeva. Prítomnosť slovenskej škôlky na východe jej krajiny ju prekvapila. „Naozaj? Veľa ľudí u nás pozná Slovensko a tento model môže fungovať,“ myslí si.
Majiteľ lyžiarskej školy T-Ski a prezident Slovenskej asociácie učiteľov lyžovania Jaroslav Pavelka hovorí, že nemá vedomosť, že by niektoré lyžiarske školy zriaďovali svoje franchisi v zahraničí. „Avšak na individuálnej báze Slováci chodia konzultovať a pomáhať s metodikou, napríklad do Ruska. Naši odborníci majú dobrú povesť a sú v týchto krajinách žiadaní,“ potvrdzuje. Rovnako to platí pri samotných učiteľoch. Napriek ochrane trhu a konkurencii sa podľa Pavelku presadzujú vo veľkých alpských strediskách. Majiteľ lyžiarskej školy Tatra Ski School na Štrbskom Plese Peter Lupták si myslí, že podobné projekty skôr ostanú výnimkou. „Na Ukrajine priestor možno bol, ale v krajinách EÚ nie. Tam skôr dochádza k výmene zamestnancov, Slovákov nájdete všade od Andory až po Južnú Ameriku,“ dodal. Lupták tvrdí, že osobne sa obdobnú expanziu nechystá.