S biznisom začal pred dvoma rokmi. Odvtedy mal internetový obchod Artechshop Viktora Saba, podobne ako mnohé začínajúce firmy, obrat len niekoľko tisíc eur. Napriek tomu bude musieť platiť od budúceho roka štátu minimálnu daň. „Obávam sa, že to pre nás bude likvidačné,“ tvrdí majiteľ firmy Viktor Sabo.
Patrí tak k mnohým malým firmám, pre ktoré môže byť nový,480-eurový poplatok začiatkom konca. Ako ukázala v najnovšej analýze Národná banka Slovenska, kvôli týmto takzvaným licenciám môže ukončiť podnikanie viac spoločností, ako pôvodne ministerstvo financií Petra Kažimíra očakávalo. A to by v preklade znamenalo jediné – mínus pre štátnu kasu. Konkrétne namiesto naposledy očakávaných 110 miliónov eur približne o 10 miliónov menej. „Prepočty sú postavené na reálnych dátach,“ kontruje však tlačový odbor rezortu financií.
Zrejme ste zabudli na začínajúce firmy, ktoré sa rozbiehajú aj niekoľko rokov a licencie pre ne môžu byť likvidačné – odkazujú odborníci. Podľa šéfa Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotku sú totiž takéto podniky aj tri roky v účtovnej strane. To však neznamená, že sú podvodníci, ktorí nechcú platiť dane.
Minister financií však dlhodobo argumentuje tým, že približne 60 percent firiem na Slovensku dane neplatí vôbec, a to aj niekoľko rokov. „Väčšina z nich sa len tvári, že je v strate. Nie je možné, aby niekto bol napríklad desať rokov nepretržite v strate,“ konštatoval managing partner KPMG Ľuboš Vančo. Štátu tak utekajú milióny, ktoré musia zaplatiť ostatní podnikatelia či ľudia.
Ako ďalej dodáva Vančo, mnohé firmy len dobre optimalizujú, aby štátu nemuseli zaplatiť ani euro. „Zákazníkovi tak dokážu ponúknuť aj nižšie ceny. Je to nefér k poctivým podnikateľom,“ dodáva Vančo.
Aj rezort financií pritom pred časom svoje odhady znižoval. Kým ešte v rozpočte hovoril o 120 miliónoch eur, pre konkrétne nastavenie dane nakoniec odhad znížil približne o 10 miliónov. Pôvodne totiž mala byť priemerná výška licencie tisíc eur. Nakoniec majú firmy platiť poplatok v troch rôznych výškach. Najnižšiu sumu, čiže 480 eur ročne, odvedú neplatcovia DHP s obratom do pol milióna. Naopak, tie najväčšie firmy s obratom viac ako pol milióna, zaplatia štátu ročne až 2800 eur.
Takýto krok by môže prečistiť trh od tisícok takzvaných neaktívnych firiem. Teda tých, čo fungujú len na papieri.
Pozitívnou správou podľa odborníkov je aj fakt, že si zaplatenú licenciu budú môcť podniky odpočítať z daní, a to až tri roky za sebou. Okrem toho novovzniknuté firmy dostali do financmajstra výnimku. Daň nemusia platiť prvý rok.
Podľa Národnej banky má však Kažimírov rozpočet okrem licencií aj ďalšie riziká. Medzi nimi je napríklad hospodárenie samospráv či dlhy nemocníc. Financmajstrovi by tak v budúcom roku podľa banky mohli chýbať v horšom prípade stovky miliónov eur.
Ako ďalej upozorňuje analytik Next Finance Jiří Cihlář, veľkým rizikom rozpočtu je aj pomalší rast ekonomiky. Na druhej strane sa však Slovensko uchádza o takzvanú investičnú výnimku. Čo v praxi znamená, že by sme menej škrtali, viac míňali a podporovali tak rast. O tom, či výnimku dostaneme, však rozhodne až tohtoročný deficit.