Ruský prezident Vladimir Putin upozornil Západ, že ďalšie sankcie proti Rusku za krízu na Ukrajine môžu viesť Moskvu k tom, aby znova zvážila zapojenie amerických a európskych firiem do podnikania v energetickom i ďalších kľúčových sektoroch v jeho krajine. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Putin síce počas utorkovej (29. 4.) návštevy v bieloruskej metropole Minsk vyhlásil, že zatiaľ nepovažuje za potrebné uvaliť na Západ sankcie, no jeho vláda už pripravuje odvetné kroky. A dodal, že v prípade ďalších sankcií "bude Moskva nútená zvážiť, kto a ako podniká v kľúčových sektoroch ruskej ekonomiky, vrátane energetiky".
Putinove vyhlásenie len zvýšilo pocit neistoty v západných firmách, ktoré vlastnia podiely v ruskom energetickom priemysle, ako sú napríklad BP či Royal Dutch Shell, alebo Exxon Mobil.
Ruský prezident Vladimir Putin. Snímka: Reuters
Európska únia (EÚ) a USA totiž tento týždeň rozšírili zoznam osôb a firiem, na ktoré sa vzťahujú sankcie proti Rusku za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
EÚ tak najnovšie zaradila na zoznam osôb, ktorým neudelí víza a zmrazí im účty v bankách, podpredsedu ruskej vlády Dmitrija Kozaka aj lídrov proruských separatistov na Ukrajine. Aj USA pripísali Kozaka na svoj zoznam spolu so šéfom Rosnefti Igorom Sečinom. Ale na samotnú ropnú spoločnosť Rosnefť, v ktorej má dvadsať percentný podiel britský koncern BP, sa sankcie nevzťahujú.
Zato USA pridali do zoznamu ďalších sedemnásť ruských firiem a ich majiteľov, Putinových spojencov, vrátane InvestCapitalBank, ktorú kontrolujú bratia Arkadij a Boris Rotenbergerovci, alebo Volga Group, ktorú ovláda Gennadij Timčenko.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyhlásil, že sankcie sú cenou, ktorú Rusko platí za podporu ukrajinských separatistov.
EÚ sa však zdráha zaviesť širšie a tvrdšie sankcie proti Rusku. Obáva sa totiž, že by to vážne poškodilo mnohé európske ekonomiky, ktoré sú závislé od dovozu energií z Ruska.