Zdá sa, že Google upúšťa od svojej politiky, v rámci ktorej mohli jeho zamestnanci venovať 20 percent svojho času na projekty, ktoré si sami vybrali, bez ohľadu na to, ako šialene vyzerali.
Ide o veľké prekvapenie, pretože Google túto politiku vydával za jeden zo stavebných kameňov svojho "stroja na inovácie ". Larry Page a Sergey Brin dokonca tvrdili, že spomínaných 20 percent viedlo k tým najväčším inováciám, ktoré predstavuje napríklad Gmail.
Čo môže Google viesť k zmene prístupu? Odpoveď je krátka: Ignorancia. Vyzerá to tak, že vedenie Googlu nechápe, čo spoločnosť doviedlo k úspechu. Neustávajúce inovácie sú jedným z najťažších trikov, ktoré spoločnosti musia zvládnuť. Udržať vysokú mieru inovatívnosti po desaťročia sa podarilo len niekoľkým z nich, príkladom je 3M či WL Gore&Associates.
Úspech im v tejto oblasti nezaručia peniaze ani počet zamestnancov, pretože medzi mierou inovácií a rozpočtom na výskum a vývoj nie je žiadna korelácia. Väčšina nápadov je zlá, a preto je nutné zaoberať sa mnohými z nich predtým, než objavíme ten skutočne dobrý.
Firmy potrebujú v priemere 3000 nápadov na to, aby 300 z nich dostalo konkrétnejšiu formu, 125 bolo prevedených na menší experiment, 10 sa dostalo do rozpočtu a 1,7 z nich bolo skutočne uvedených na trh tak, že zarábajú peniaze. Vedenie spoločností sa tak často snaží o " optimalizáciu " inovatívneho procesu. Vyberie napríklad desať projektov , ktoré sa mu páčia, čím zabije väčšinu neformálnych nápadov, ktoré si zamestnanci nechajú pre seba, alebo ich rozpracujú u konkurencie.
Navyše je veľmi nepravdepodobné, že manažment dopredu spozná, ktoré myšlienky budú tie úspešné. Ak teda môžu zamestnanci venovať svojim nápadom 20 percent času, ide o odraz toho , že ich práca sa berie s rešpektom. Poskytuje im priestor pre osobný rast a určitý stupeň samostatnosti bez ohľadu na to, akú pozíciu vo firme zastávajú. Na papieri sa môže zdať , že ak týchto 20 percent eliminujeme, ušetríme peniaze. V skutočnosti je to však krok smerom k neproduktívnej rutine.
Podľa bývalého zamestnanca Googlu prišli snahy o elimináciu spomínaných 20 percent po kríze, kedy sa dostavil aj pokles výnosov spoločnosti. To ukazuje, že jej vedenie tento nástroj už dlho vnímalo len ako ďalšiu nákladovú položku. Tou by však byť nemalo. Malo by ísť o časť snáh o vybudovanie kultúry iniciatívy a inovácií.
Vedenie Googlu sa zrejme domnieva, že už vie o všetkých projektoch, ktoré má zmysel rozvíjať. Takto sa však správa spoločnosť, ktorá už má to najlepšie za sebou a tie najlepšie nápady necháva konkurencii.
| Vývoj ceny akcií spoločnosti Google za dva roky |
Autormi jsou Brian M. Carney a Isaac Getz, Zdroj: WSJ
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz