Niekoľko mesiacov mali problémové krajiny eurozóny pokoj. Tlak trhov sa však od začiatku mája opäť stupňuje. Úspech záchranných prác v prípade Írska aj Portugalska tak dostáva trhliny. „Návrat Lisabonu a Dublinu na trhy môže byť zasiahnutý rastúcimi výnosmi,“ povedal pre Financial Times šéf oddelenia pre riadenie štátneho dlhu portugalskej banky Banco Carregosa Filipe Silva.
O to išlo
Práve štedrá pomoc z dočasného eurovalu EFSF mala pomôcť obom krajinám vrátiť sa na trhy, čo v praxi znamená, že budú schopné požičiavať si od investorov peniaze na investície a výdavky. Problémom však je, že už mesiac rastú výnosy na ich dlhopisoch. Silva sa obáva, že trhy si od štátu budú pýtať za požičané peniaze také úroky, aké krajiny jednoducho nebudú schopné dlhodobo splácať.
Paradoxne za tým stojí menová politika Spojených štátov. Tamojšia centrálna banka Fed totiž ohlásila ukončenie tlačenia peňazí. Až 85 miliárd amerických dolárov, teda približne 65 miliárd eur, dala banka do obehu výmenou za vybrané aktíva bánk. Jej šéf Ben Bernanke ohlásil postupné znižovanie tohto objemu, a ak sa nezamestnanosť v Amerike dostane pod sedem percent, v polovici budúceho roka úplne zastaví „rotačky“. „Lacné peniaze z Fedu stlačili výnosy dlhopisov nielen v Spojených štátoch. Zmena menovej politiky v zámorí tak môže nakoniec zvýšiť výnosy na dlhopisoch aj v eurozóne,“ povedal analytik Patria Finance Tomáš Vlk. Investori totiž ukladali prebytočné peniaze napríklad do dlhopisov vyspelých krajín, keďže akciám pre ekonomickú stagnáciu príliš nedôverovali.
Ohlásený ústup od tlačenia peňazí v kombináciami s pozitívnymi vyhliadkami, ktoré veštia oživenie ekonomík vyspelých krajín, vracia na trhy apetít na rizikovejšie aktíva, akými sú akcie. „Väčšina trhu na tento rok predpokladala konečnú rotáciu v rámci aktív, teda opúšťanie prekúpených dlhopisov v prospech rizikovejších aktív. Keď sa to však deje týmto radikálnym tempom, nie je to prospešné a bezpečné,“ upozorňuje analytik Across Wealth Management Radislav Kasík.
Dosah aj na podniky
Pri výpredaji dlhopisov totiž dochádza k zvyšovaniu ich úrokov, čo predražuje krajinám financovanie dlhu. To však nie je všetko. Od týchto úrokov sa odvíja aj výška úrokov na bankových úveroch pre podniky. „Už teraz platia malé a stredné podniky v periférnych krajinách eurozóny približne o štyri percentá vyšší úrok. ako je to v Nemecku či vo Francúzsku,“ vysvetľuje hlavný investičný stratég Generali PPF Invest Michal Valentík.
Hospodárstvo problémových krajín môže tak len veľmi ťažko konkurovať severu. O oživení ekonomiky v tomto prípade tak možno ťažko hovoriť.
V každom prípade podľa analytikov budú výnosy na dlhopisoch periférie ešte rásť. Nemala by sa však opakovať dramatická situácia z konca vlaňajška, keď výnosy na dlhopisoch južanských krajín dosahovali neudržateľné hodnoty. Vtedajší zásah Európskej centrálnej banky, ktorá ohlásila program výkupu štátneho dlhu problémových krajín, uhasil obavy na trhoch a je podľa ekonómov dostatočnou „zbraňou proti hystérií“ aj teraz.
