Zachrániť živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí krachujú pre reštrukturalizáciu stavebného gigantu Váhostav-SK. To sa rozhodla vláda Roberta Fica (Smer-SD). A do riešenia problému sa zahryzla naozaj energicky. V stredu na tlačovej konferencii oznámila viacero alternatív, ktoré majú takmer 700 podnikateľov zachrániť pred zánikom.
Váhostav im totiž dlhuje približne 105 miliónov eur. Neprešlo ani 24 hodín a podnikatelia už majú jasno v tom, ktorú z alternatív si vyberú – chcú peniaze na ruku. „Keď vás niekto oklame tak ako Váhostav, už mu nebudete veriť. Väčšina podnikateľov chce isté peniaze,“ objasňuje zástupca veriteľov Váhostavu Milan Blaho.
Časť Širokého firmy nechcú
Podľa pôvodného plánu mal Váhostav malým firmám zaplatiť len 15 percent z ich pohľadávok. Riešenie, ktoré Fico priniesol a ku ktorému sa prikláňa väčšina veriteľov, by im malo zabezpečiť viac. A to už do konca roka. V podstate ide o to, že štát od firiem odkúpi pohľadávky voči Váhostavu, avšak len za 50 percent ich hodnoty. Riešenie sa pozdáva aj konateľovi spoločnosti exekučná. sk Petrovi Makovickému. Podľa neho tak budú nároky veriteľov uspokojené nad rámec toho, čo je na Slovensku bežné.
Čítajte aj:
Gigant dokončí diaľnicu v septembri
Došlo už aj na Širokého. Polícia má k nemu otázky
Ďalšie alternatívy podľa Blaha väčšina podnikateľov takmer okamžite zavrhla. Jednou z nich je, že vláda kontroverznému podnikateľovi Jurajovi Širokému zoberie 49 percent jeho firmy. Akcie potom budú môcť získať menší podnikatelia ako náhradu za svoje pohľadávky. Podľa Makovického je to však veľmi riskantný biznis. V súčasnosti totiž nie je jasné, kedy a nakoľko začne firma zarábať. Preto sa ani nedá povedať, kedy a či vôbec by sa malým podnikateľom ich peniaze vrátili.
K záchrane prispejú aj banky
Na záchrane malých veriteľov sa však nebude podieľať len štát, ale aj finančné domy. Banky, najmä ČSOB, Slovenská sporiteľňa a Tatra banka, majú totiž svoje pohľadávky zabezpečené. To znamená, že by sa im mala vrátiť celá suma peňazí, ktorú do firmy vložili. Pri Váhostave sa to však zmení. Banky sa totiž rozhodli zrieknuť 15 percent svojich pohľadávok, teda približne 3 miliónov eur v prospech malých podnikateľov či živnostníkov. „Veríme, že navrhovaný postup zvýši pravdepodobnosť, že Váhostav v budúcnosti dokáže plniť svoje záväzky voči všetkým veriteľom vrátane dodávateľov a drobných živnostníkov,“ objasnil riaditeľ odboru komunikácie a sponzoringu Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. V preklade ide o to, že banky sa vzdajú časti svojich peňazí, aby firmy zachránili pred krachmi. V prípade konkurzu by sa k nim dostalo späť výrazne menej peňazí ako pri pokuse o jej uzdravenie.
Smer padol. Môže za to aj Širokého spoločnosť
Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici apríla, zvíťazila by strana Smer-SD so ziskom 34,7 percenta hlasov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Polis Slovakia, ktorý robila v dňoch 11. až 18. apríla na vzorke 1417 respondentov starších ako 18 rokov.
Na druhom mieste v preferenciách skončilo KDH so ziskom 10,5 percenta hlasov. Tretia skončila Sieť so ziskom 10,1 percenta hlasov a za ňou Most-Híd so ziskom 8,7 percenta. Na piatom mieste skončilo OĽaNO so ziskom 7,2 percenta hlasov.
Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostali aj SNS (6,8 percenta) a SMK (5,2 percenta). Naopak, pred bránami parlamentu by skončili SaS (4 percentá), NOVA (2,5 percenta) aj SDKÚ-DS (2,4 percenta).
Účasť vo voľbách by podľa prieskumu dosiahla 55 percent, nerozhodnutých bolo 25 percent respondentov, voliť by nešlo 20 percent opýtaných. Agentúra Polis pripomína, že údaje zbierala v období začiatku kauzy Váhostav, čo sa mohlo prejaviť na miernom poklese preferencií strany Smer-SD a miernom náraste KDH.
Toto tvrdenie je podľa agentúry iba dedukcia, keďže nie je potvrdené ďalšími prieskumami. Napriek tomu má v prieskume strana Smer-SD najnižšie preferencie za posledných 14 mesiacov.