Návrh skupiny poslancov zrušiť daňové licencie v novele zákona o dani z príjmov neprešiel do druhého čítania. Predchádzajúca novela zákona o dani z príjmov, ktorú schválila vláda strany Smer-SD v roku 2013, upravuje daňové licencie právnických osôb v rozpätí od 480 eur do 2 880 eur ročne.
Súčasné nastavenie daňových licencií má podľa predkladateľov novely likvidačný potenciál na množstvo malých firiem, ktoré sú z objektívnych dôvodov v strate.
Aktuálne nastavenie sa zároveň podľa nich veľmi nedotýka podvodníkov, pretože tí disponujú dostatočnými ušetrenými zdrojmi na úhradu licencií. Návrh predložili poslanci Jana Kiššová, Jozef Mihál, Ľubomír Galko, Lucia Nicholsonová, Martin Poliačik, Peter Osuský, Eugen Jurzyca a Juraj Droba.
Ako v rozprave k tomuto návrhu uviedla poslankyňa za SaS Jana Kiššová, ak chce štát zabrániť daňovým únikom, mal by sa zamerať na "veľké ryby" a mal by zefektívniť daňové kontroly. Mal by sa podľa nej orientovať na firmy, ktoré majú státisícové ročné obraty a dlhoročne hospodária so stratou.
"Nie plošne zaťažiť všetkých, a to aj tých, čo nedosahujú zisky," skonštatovala Kiššová. Veľká časť ekonomiky stojí podľa nej na drobných podnikateľoch, ktorí od štátu nedostávajú žiadne dotácie, podporu, ani iné injekcie. Ak v tejto skupine existujú aj tí neziskoví, sú podľa Kiššovej prínosom už len tým, že od štátu nič nepýtajú.
Daňové licencie vníma Kiššová ako represívne opatrenie, teda plošný postih všetkých podnikateľov, ktorí si dovolili nedosiahnuť zisk. "Štát nimi supluje svoju neschopnosť efektívne vyberať dane a efektívne kontrolovať a postihovať daňové úniky. Preto zaviedol plošnú daň, resp. plošný postih vo forme daňových licencií na všetkých," uviedla Kiššová.
Poslanec za SaS Jozef Mihál podporil tento návrh, avšak jeho obavy, že neprejde, sa naplnili. "Vyzývam vás, aby ste sa zamysleli. Keď už nezrušíte daňové licencie, tak aby ste ich aspoň zjemnili. Niektorí malí podnikatelia by nemali platiť daňové licencie," povedal v rámci rozpravy Mihál.
Predkladatelia uviedli, že navrhnutá úprava bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet. Na jednej strane by sa dal podľa nich očakávať určitý výpadok príjmov za zrušené daňové licencie. Avšak na druhej strane by podnikatelia nerušili svoje firmy a odvádzali by naďalej daň z pridanej hodnoty a zamestnávali by nových ľudí. Ako však reagovalo Ministerstvo financií SR, s konštatovaním predkladateľov, že navrhnutá právna úprava bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet, nie je možné súhlasiť. Zo zrušenia daňovej licencie je možné podľa rezortu očakávať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
V parlamente zároveň neprešiel do druhého čítania návrh poslankyne Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty. Materiál sa zaoberal rozšíreným javom neplatenia faktúr, a to predovšetkým veľkými subjektmi svojim subdodávateľom.
Mala sa napríklad skrátiť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že po uplynutí prvých dvoch mesiacov sa nevrátený nadmerný odpočet úročí sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u. Kiššová uviedla, že návrh nebude mať vplyv na verejné financie. Avšak s týmto tvrdením sa nestotožnilo Ministerstvo financií SR.
Skrátenie daňovej kontroly a vyplácanie úrokov zo zadržania nadmerného odpočtu po dvoch mesiacoch by znamenali podľa rezortu negatívny vplyv na rozpočtu verejnej správy.