Krízu v Grécku sme podcenili. S takýmto priznaním vyrukoval Medzinárodný menový fond v prípade Grécka. Podľa vlastných slov podcenil devastačný dosah tvrdých úsporných opatrení na ekonomiku krajiny, ktoré Aténam spolu s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou diktovali od roku 2010. „Dôvera trhov v krajinu sa neobnovila, bankový systém stratil takmer tretinu vkladov. Ekonomika sa prepadla do oveľa hlbšej recesie, ako sme očakávali, čo sprevádza mimoriadne vysoká nezamestnanosť,“ napísal fond v hodnotiacej správe.
Vyzvali Európu
Menový fond navyše otvorene vyzval „európskych partnerov“, aby pomohli Grécku s vysokým dlhom. To však podľa štátneho tajomníka nášho ministerstva financií Vazila Hudáka momentálne neprichádza do úvahy. „Záchrana Grécka bola prvá svojho druhu v eurozóne. Nemožno povedať, že jej prevedenie bolo ideálne. Nastolený plán záchrany však naďalej platí,“ povedal pre HN Hudák, ktorý je zároveň náš zástupca v eurovale. Upozornil, že pre Slovensko, rovnako ako pre ostatné krajiny euroklubu, je kľúčové, aby Atény naplnili stanovené ciele. „Je nevyhnutné, aby sa rozpočet dostal do prebytku a prebehla aj privatizácia,“ zdôraznil s tým, že o ďalších ústupkoch sa momentálne nehovorí. Postoj menového fondu však chápe. Ten sa totiž podľa neho pevne drží „dlhovej mantry“ a sleduje hlavne schopnosť krajiny uniesť svoje dlhové bremeno. „My sa však na problém pozeráme zo širšieho pohľadu. Žiadna krajina by nešla do precedensu odpúšťania dlhov Grécku zo strany verejných veriteľov,“ dodal s tým, že je škodlivé a nebezpečné už len hovoriť o tom, že by Európska centrálna banka či členské krajiny eurozóny odpúšťali Aténam „sekeru“.
Aj odborníci však vyzývajú európske politické špičky na čin. „Zníženie dlhu na 80 percent hrubého domáceho produktu za súčasných podmienok by krajinu vrátilo na trhy, umožnilo jej fungovať s vyrovnaným rozpočtom a sústrediť sa na rastové opatrenia,“ myslí si analytik Across Wealth Management Radoslav Kasík. To by v praxi znamenalo odpustenie zhruba polovice finančných záväzkov, čo je viac ako sto miliárd eur.
Cena za váhanie
Menový fond naznačil, kde vidí jedno z kľúčových zlyhaní. V správe pripustil, že problémom bolo otáľanie s odpúšťaním dlhu zo strany súkromných veriteľov. Na začiatku minulého roku odpustili hlavne banky krajine až sto miliárd eur. Podľa všetkého však kontroverzný krok prišiel neskoro. „Ak by prišiel skôr, dosahy na grécku ekonomiku a aj na celkový dlh by boli pravdepodobne menšie,“ hovorí analytik Across Wealth Management Radoslav Kasík. Súhlasí s ním aj analytik Patria Finance Tomáš Vlk. Ďalším dôvodom zlyhania je podľa neho „obchod so sľubmi“. Atény dostávali miliardové prídely bez reálnych výsledkov. Medzinárodným záchrancom často stačili prísľuby budúcich činov.