Za zvýšením kontroverznej zmluvy na opravu Bratislavského hradu, ktorú zabezpečuje Váhostav veľkopodnikateľa Juraja Širokého, už nestojí len bývalý predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Najnovší kontrakt za takmer dva milióny eur, na ktorý včera upozornili HN, totiž podpísala Kancelária Národnej rady len vo štvrtok, teda pod vedením Paškovho nástupcu Petra Pellegriniho.
Paradoxom je, že práve Pellegrini krátko po zvolení do funkcie prisľúbil, že celý projekt prehodnotí. „V krátkom čase sa chce osobne stretnúť s dodávateľom stavby, zástupcami krajského pamiatkového úradu a plánuje aj obhliadku stavby v prítomnosti médií,“ konštatuje hovorkyňa parlamentu Soňa Pőtheová.
Čítajte viac:
Ten, ktorý ťaží z biznisu so štátom
Nová zmluva pritom môže situáciu Pellegrinimu podľa analytikov skomplikovať. V prípade jej otvorenia či zrušenia totiž bude Národná rada v ťažšej pozícii, ako keby jej podpis pozdržal. Podľa politického analytika Jána Baránka sa preto až časom uvidí, ako vážne a úprimne to Pellegrini myslí s prehodnotením projektu. V rámci toho má Váhostav postaviť v hradnom kopci podzemné garáže, zrekonštruovať okolie či obnoviť Zimnú jazdiareň.
Vďaka týmto prácam získala firma Juraja Širokého na opravu hradu len v tomto roku približne 28 miliónov eur. Najnovšiu zmluvu, ktorá sa viaže na ochranu archeologických nálezov, ktoré sa v okolí hradu našli, pritom dostal Váhostav priamym rokovacím konaním, teda bez riadnej súťaže. A to napriek tomu, že vo viacerých doterajších zákazkách od štátu mala spoločnosť problémy. Napríklad pri diaľnici D1, ktorá mešká už teraz pol roka.
Obnova Bratislavského hradu
4. novembra – parlament pod vedením Pavla Pašku začal rokovania s Váhostavom
15. novembra – Paška odstúpil
25. novembra – predsedom Národnej rady sa stal Pellegrini
27. novembra – Kancelária Národnej rady podpísala kontrakt na 1,8 milióna eur s Váhostavom kvôli ochrane archeologických nálezov